XXV. zimné olympijské hry, ktoré sa konajú v talianskych mestách Miláno a Cortina d’Ampezzo, predstavujú pre Slovensko výzvu, akú sme dlho nezažili. Po prvýkrát po rokoch chýba na štarte naša najväčšia hviezda Petra Vlhová, čo prirodzene vyvoláva otázky o pokračovaní našej úspešnej medailovej tradície. Slovenská výprava, ktorú tvorí 53 odhodlaných športovcov vrátane 25 hokejistov, však do Talianska neodchádza len do počtu.
Hoci papieroví favoriti na zlato nie sú jednoznační, história nás učí, že Slováci vedia pod piatimi kruhmi prekvapiť práve vtedy, keď sa to od nich najmenej čaká. Hlavnú pozornosť tentoraz pútajú tri skúsené ženy, ktoré sa vracajú na scénu, aby dokázali, že vek je v profesionálnom športe len číslo.
Návrat biatlonovej legendy s nezlomnou vôľou
Príbeh Anastasie Kuzminovej je pre slovenské zimné športy priam filmový. Rodáčka z Ruska, ktorú v pôvodnej vlasti považovali po narodení syna Jeliseja za neperspektívnu, našla nový domov na Slovensku a stala sa našou najúspešnejšou olympioničkou histórie. S bilanciou troch zlatých a troch strieborných medailí má Kuzminová vo veku 41 rokov stále čo ponúknuť. Jej cesta na ZOH 2026 vedie cez individuálne preteky a štafety, kde chce nadviazať na svoju povesť bojovníčky, ktorú nezastavila ani zlomenina ruky tesne pred jej životným triumfom vo Vancouveri.
Jej súčasná forma vo Svetovom pohári naznačuje, že do Milána neprišla len na výlet. Nasťa je známa tým, že na veľké podujatia dokáže vygradovať svoju bežeckú formu do absolútneho maxima. Okrem individuálnych ambícií je jej prítomnosť kľúčová aj pre ženskú štafetu, ktorej ambície siahajú veľmi vysoko. V biatlonových kruhoch sa hovorí, že jej skúsenosti a schopnosť zachovať chladnú hlavu na strelnici v rozhodujúcich okamihoch sú pre tím neoceniteľné.
Čierny kôň zo skialpinistických tratí
Jedným z najväčších prekvapení slovenskej výpravy je nepochybne Marianna Jagerčíková. Táto 40-ročná geologička a horská sprievodkyňa v jednej osobe je dôkazom, že na reprezentáciu krajiny nikdy nie je neskoro. Hoci žije vo Francúzsku, na Slovensko napísala s otázkou o reprezentácii sama, keďže domáce športové štruktúry o nej dlho netušili. Dnes je Marianna považovaná za čierneho koňa celej výpravy a v disciplínach šprint a miešané štafety môže reálne pomýšľať na cenný kov.
Jej úspechy hovoria jasnou rečou. V roku 2023 sa stala majsterkou sveta v šprinte a o dva roky neskôr potvrdila príslušnosť k elite šiestym miestom na svetovom šampionáte. Je obrovskou škodou pre slovenský šport, že skialpinizmus zažíva svoju olympijskú premiéru až teraz, keď Marianna oslavuje štyridsiatku. Napriek tomu jej znalosť vysokohorského terénu a fyzická vytrvalosť, ktorú čerpá z každodennej práce v horách, z nej robia kandidátku na jedno z najväčších prekvapení hier.
Posledný útok na chýbajúci drahokam
Za najväčšiu medailovú nádej je však právom považovaná Paulína Bátovská Fialková. Pre 33-ročnú rodáčku z Brezna sú tieto hry pravdepodobne poslednou šancou získať veľkú medailu, ktorá jej počas bohatej kariéry už viackrát tesne unikla. Paulína má na konte desať pódiových umiestnení vo Svetovom pohári a dve piate miesta z predchádzajúcich olympiád, no cenný kov z vrcholného podujatia jej v zbierke stále chýba.
Jej návrat k biatlonu po materskej dovolenke – dcérku Romanku porodila na Štedrý deň roku 2023 – bol bleskový a ohromujúci. Paulína sa dokázala vrátiť do širšej svetovej špičky a na trati sa bežecky vyrovnáva najlepším pretekárkam súčasnosti. Ak sa k jej výbornému behu pridá aj potrebná dávka šťastia na strelnici, Miláno a Cortina môžu byť miestom jej životného úspechu. Fanúšikovia veria, že práve v Taliansku sa jej dlhoročná drina a trpezlivosť konečne premenia na olympijský kov.
