Majetok slovenských domácností v posledných rokoch citeľne vzrástol, hlavným dôvodom sú rastúce ceny nehnuteľností a postupné splácanie hypoték. Dáta Národnej banky Slovenska a analýza VÚB banky však upozorňujú, že vyššie čísla v štatistikách automaticky neznamenajú lepšiu finančnú odolnosť. Najviac ohrozené zostávajú mladšie domácnosti, ľudia bez vlastného bývania a tí, ktorých majetok je málo likvidný.
Hoci mnohí Slováci majú pocit, že ich finančná situácia sa v posledných rokoch skôr zhoršila, čísla hovoria o inom. Medzi rokmi 2021 a 2023 sa hodnota majetku domácností na Slovensku zvýšila, pričom rozhodujúcu úlohu zohralo vlastníctvo bytov a domov. Práve bývanie sa ukazuje ako aktívum, ktoré zásadne ovplyvňuje celkové bohatstvo obyvateľstva. Informuje o tom portál Peniaze.
Nehnuteľnosti ako hlavný zdroj rastu bohatstva
Na Slovensku dlhodobo platí, že majetkovú štruktúru domácností ovládajú nehnuteľnosti. Rast cien bytov a domov v kombinácii so splácaním hypoték spôsobil, že mediánový majetok domácností medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástol až o 29 percent.
„Majetku i vývoju jeho hodnoty v čase dominujú na Slovensku nehnuteľnosti. A tak keď mediánový objem majetku medzi rokmi 2021 až 2023 narástol až o 29 percent, hlavným ťahúňom tohto rastu boli ceny našich domov a bytov, ako aj splácanie na nich nadviazaných hypoték. Takéto vyššie bohatstvo však automaticky neznamená aj vyššiu finančnú odolnosť,” komentuje Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky.
Inflácia odkryla rozdiely medzi domácnosťami
Po zohľadnení inflácie sa ukazuje, že rast majetku nebol rovnomerný. Najviac si polepšili domácnosti, ktoré splácajú hypotéky. Naopak, vlastníci nehnuteľností bez úveru zaznamenali mierny reálny pokles čistého majetku približne o jedno percento.
Najhoršie na tom boli ľudia bez vlastného bývania. Ich čistý majetok v reálnom vyjadrení klesol až o 30 percent, nominálne o 13 percent. „Spôsobil to zrejme najmä spomínaný inflačný šok rokov 2022 – 23, ktorý ich donútil siahnuť aj na úspory, aby si udržali dovtedajšiu reálnu úroveň spotreby,” vysvetľuje Štefanides.
Menej domácností žije od výplaty k výplate
Pozitívnym trendom je pokles počtu domácností, ktoré fungujú s minimálnou finančnou rezervou. Kým v roku 2014 žilo „od výplaty k výplate“ takmer 38 percent domácností, v roku 2023 ich bolo približne 26 percent.
Ide o domácnosti, ktorých likvidný finančný majetok, napríklad hotovosť či bežné vklady, nedosahuje ani polovicu ich mesačného príjmu. „Neznamená to, že všetky tieto domácnosti sú chudobné – často majú síce majetok vo forme bytu či domu, no ak sa im pokazí práčka, majú problém,” dodáva Štefanides. Najzraniteľnejšími skupinami zostávajú mladšie domácnosti a ľudia s nižším vzdelaním.
Majetok rástol, nerovnosti sa prehĺbili
Medián čistého majetku domácností sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšil z 97-tisíc eur na 125 400 eur. Po očistení o infláciu však ide len o približne štvorpercentný reálny rast. Výraznejšie zisky zaznamenali najmä staršie domácnosti a vlastníci nehnuteľností s hypotékami.
Naopak, mladšie domácnosti často stagnovali alebo zaznamenali reálny pokles majetku. Tento vývoj sa premietol aj do mierneho nárastu majetkovej nerovnosti – Gini index stúpol z 0,45 na 0,47.
Investovanie má na Slovensku stále rezervy
Napriek rastu majetku zostáva investičné správanie Slovákov prevažne konzervatívne. Viac než 90 percent domácností stále uprednostňuje tradičné vklady. Účasť v podielových fondoch, akciách či dlhopisoch síce vzrástla, no z veľmi nízkych úrovní.
Najväčší posun nastal pri podielových fondoch, kde sa podiel domácností takmer zdvojnásobil zo štyroch na takmer osem percent. Väčšinou však ide o malé investované sumy, ktoré výraznejšie nemenia celkový obraz.
Finančná gramotnosť rastie pomaly
Pozitívnym signálom je mierne zlepšenie finančnej gramotnosti. Podiel ľudí s vysokou úrovňou znalostí o financiách vzrástol z 13 na 16 percent. V medzinárodnom porovnaní však Slovensko stále zaostáva.
„Napriek malému pokroku v číslach vysokej finančnej gramotnosti vnímame, že počet klientov, ktorí sa o správu svojich financií zaujímajú, rastie. To je mimoriadne dôležité z pohľadu ich budúcej pohody v období, keď už nebudú mať aktívny príjem zo zamestnania či podnikania a štátna podpora penzistov nebude dostatočná,” pripomína Štefan Hronec, produktový špecialista senior na oddelení depozít a investícií VÚB banky.
