Medzinárodné vzťahy sa podľa viacerých pozorovateľov začínajú podobať na obdobie Studenej vojny. Po tom, ako skončila platnosť dohody New START, ktorú v roku 2010 v Prahe podpísali Spojené štáty a Rusko, sa opäť otvára otázka nekontrolovaného jadrového zbrojenia. Dokument, ktorý zavádzal obmedzenia pre strategické jadrové zbrane, nebol predĺžený a v súčasnosti neexistuje žiadny oficiálny návrh novej dohody, ktorá by stanovila nové limity.
V tejto situácii prišiel americký prezident Donald Trump s myšlienkou uzavretia novej zmluvy, do ktorej by okrem Washingtonu a Moskvy vstúpila aj Čína. Tento návrh však naráža na viacero prekážok, upozorňuje Newsweek.
Po skončení platnosti New START sa svet ocitol v prostredí, kde neplatia žiadne záväzné pravidlá týkajúce sa obmedzovania jadrových arzenálov. Analytici upozorňujú, že absencia kontrolných mechanizmov môže viesť k novým pretekom v zbrojení. Znepokojenie nad vývojom vyjadrila aj Čína, ktorá vyzvala Spojené štáty, aby pripravili nový model dohody typu START.
Podľa stanoviska čínskeho ministerstva zahraničných vecí má skončenie platnosti zmluvy negatívny dopad na globálnu stabilitu a oslabuje celý systém medzinárodnej kontroly jadrových zbraní. Peking považuje zánik dohody za nešťastný krok, ktorý môže mať ďalekosiahle dôsledky pre bezpečnostné prostredie vo svete.
Moskva zdôrazňuje národné záujmy
Rusko ešte pred vypršaním platnosti zmluvy avizovalo, že je ochotné po dobu jedného roka dobrovoľne dodržiavať stanovené limity v rovnakom rozsahu, ako ich určovala dohoda New START. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil zánik zmluvy za veľmi negatívny moment, no zároveň zdôraznil, že Rusko bude aj naďalej postupovať zodpovedne v otázkach strategickej stability.
Moskva zároveň upozornila, že v súčasných podmienkach už nie sú zmluvné strany viazané žiadnymi právnymi ani politickými záväzkami vyplývajúcimi z dohody. Každá krajina má tak podľa ruského stanoviska voľnosť rozhodovať o ďalších krokoch v oblasti jadrových zbraní.
Spojené štáty zatiaľ na ruský návrh formálne nereagovali. Prezident Donald Trump však naznačil, že podporuje zachovanie určitých obmedzení, avšak len za predpokladu, že by sa nová dohoda netýkala výlučne USA a Ruska. Podľa jeho názoru by mala byť súčasťou akéhokoľvek budúceho rámca aj Čína.
Peking účasť na rokovaniach odmieta
Čínske vedenie už skôr oznámilo, že sa nezapojí do rozhovorov o kontrole jadrových zbraní. Podľa vyjadrení tamojšej diplomacie Čína dlhodobo pristupuje k otázkam jadrového arzenálu s maximálnou opatrnosťou a dodržiava obrannú stratégiu založenú na princípe nepoužitia jadrových zbraní ako prvá.
Peking zároveň zdôrazňuje, že svoje jadrové kapacity udržiava na minimálnej úrovni nevyhnutnej pre zabezpečenie národnej bezpečnosti a nemá ambíciu vstupovať do zbrojárskych pretekov s inými mocnosťami. Čínski predstavitelia poukazujú na to, že rozsah ich jadrových síl je výrazne menší v porovnaní so Spojenými štátmi a Ruskom a že proces globálneho odzbrojenia by mal rešpektovať zásady strategickej rovnováhy a spoločnej bezpečnosti.
