Ľudské správanie nie je vždy ľahké vysvetliť. Odborníci sa dlhodobo snažia pochopiť, do akej miery je osobnosť človeka výsledkom genetickej výbavy a do akej miery ju formujú životné okolnosti a skúsenosti.
Jednou z najdiskutovanejších tém medzi psychiatrami a neurovedcami je otázka, či sa človek s psychopatickými črtami rodí, alebo sa tieto vlastnosti rozvíjajú postupne vplyvom prostredia a udalostí počas života. V súčasnosti sa pojem psychopatia v medicínskej praxi nepoužíva ako samostatná diagnóza. Nahradila ho antisociálna porucha osobnosti, hoci v médiách aj v bežnej reči sa pôvodné označenie stále objavuje. BBC Science Focus však uvádza, že to neznamená koniec existencie ľudí s týmito črtami, ide len o zmenu odborného názvoslovia.
Podľa odborných zdrojov je identifikácia osobnostných čŕt mimoriadne náročná. Diagnostické testy nemusia vždy priniesť presné výsledky a mnohí jedinci s psychopatickými znakmi zostávajú neodhalení.
Mozog psychopatov sa vyvíja odlišne
Moderné výskumy, ktoré využívali zobrazovacie metódy ako magnetickú rezonanciu, poukázali na to, že mozog ľudí s psychopatickými črtami má špecifické anatomické odlišnosti. Vedci zaznamenali rozdiely najmä v oblastiach, ktoré prepájajú čelné laloky, zadnú časť cingulárnej kôry a dôležité časti spánkového laloku.
Tieto mozgové štruktúry zohrávajú významnú úlohu pri spracovaní emócií. Práve emocionálna chladnosť a neschopnosť prežívať bežné city patria medzi najvýraznejšie znaky psychopatov.
Emócie sa spracúvajú iným spôsobom
U ľudí s psychopatickými črtami môže byť narušená schopnosť rozpoznávať, vyhodnocovať a porozumieť emocionálnym podnetom. Niektoré štúdie poukázali na oslabené prepojenia medzi oblasťami mozgu zodpovednými za empatiu, strach a úzkosť. Takéto zmeny môžu vysvetľovať, prečo psychopati často nevnímajú dôsledky svojho správania a pri rozhodovaní uprednostňujú chladnú racionalitu pred emocionálnym zvažovaním. Nedostatok empatie sa tak stáva jedným z kľúčových prvkov ich správania.
Otázka, prečo sa niekto narodí s mozgom nastaveným týmto spôsobom, zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď. Odborníci však nevylučujú významnú úlohu genetických faktorov. Rozsiahle rozdiely v štruktúre mozgu podľa nich nemožno vysvetliť len vplyvom životných udalostí.
Na druhej strane je známe, že negatívne a traumatické skúsenosti môžu ovplyvniť emocionálne prežívanie človeka a viesť k vzniku antisociálnych prejavov. V takýchto prípadoch sa však častejšie hovorí o sociopatoch, ktorých správanie je výrazne formované prostredím, najmä nepriaznivými zážitkami z detstva.
Zjednodušene možno povedať, že psychopatia má pravdepodobne vrodený základ, zatiaľ čo sociopatické správanie sa môže rozvinúť v priebehu života. Obe skupiny však spadajú pod širší rámec antisociálnej poruchy osobnosti.
