Daň z pridanej hodnoty patrí medzi najdôležitejšie príjmy štátneho rozpočtu, no jej súčasná podoba na Slovensku je podľa kritikov príliš komplikovaná. Existencia viacerých sadzieb, množstva výnimiek a dokonca výnimiek z výnimiek spôsobuje, že systém je náročný na orientáciu nielen pre podnikateľov, ale aj pre samotný štát.
Podľa poslanca Mariána Viskupiča zo strany SaS práve tento chaos vytvára priestor na špekulácie, daňové optimalizácie a podvody. Podnikatelia sa musia vyrovnávať s právnou neistotou a rastúcou administratívnou záťažou, čo im berie čas a energiu, ktorú by mohli investovať do rozvoja podnikania.
Problémom je aj to, že posledné úpravy sadzieb nepriniesli očakávaný efekt pri konsolidácii verejných financií. Národná banka Slovenska upozorňuje, že efektivita výberu DPH po zmenách klesla, a to aj napriek rastu spotreby. Výpadok príjmov sa odhaduje približne na 469 miliónov eur, čo je pre štát významná suma.
Jednotná sadzba ako návrat k jednoduchosti
V parlamente sa preto objavil návrh na návrat k jednotnej sadzbe DPH vo výške 19 percent. Ide o koncept, ktorý Slovensko už pozná z minulosti – zavedený bol v roku 2004 v rámci takzvanej rovnej dane. V tom čase mala jednotnú sadzbu nielen DPH, ale aj daň z príjmov, a reformy boli spájané s výrazným ekonomickým rastom, keď sa Slovensko označovalo ako „Tatranský tiger“.
Ako uviedlo openiazoch.sk, podľa predkladateľa návrhu by jednotná sadzba znamenala síce krátkodobý výpadok príjmov štátneho rozpočtu, približne 550 miliónov eur v prvom roku, no tento efekt by mali vyvážiť pozitívne dopady. Medzi ne patrí vyššia konkurencieschopnosť ekonomiky, lepšie podnikateľské prostredie a jednoduchšia správa daní. Zároveň by sa podľa neho mohla zlepšiť aj disciplína pri platení daní, keďže nižšia a jednotná sadzba môže znížiť motiváciu k vedomým únikom.
Národná banka Slovenska zároveň odporúča zjednodušenie legislatívy a zníženie počtu výnimiek, čo priamo podporuje myšlienku jednotnej sadzby.
Aktuálne sadzby a ich dopad na ekonomiku a spotrebiteľov
V roku 2026 platí na Slovensku viacero sadzieb DPH, čo ilustruje, aký zložitý je súčasný systém. Základná sadzba je 23 percent a vzťahuje sa na väčšinu tovarov a služieb, pričom sa týka aj vybraných potravín s vyšším obsahom soli a cukru. Znížená sadzba 19 percent platí na potraviny a stravovacie služby a najnižšia sadzba 5 percent sa uplatňuje na vybrané základné potraviny, zdravotnícke pomôcky, tlačoviny či ubytovanie.
Podľa kritikov však znížené sadzby neprinášajú vždy očakávaný sociálny efekt. V praxi sa totiž len čiastočne premietajú do nižších cien pre spotrebiteľov. Zároveň komplikujú podnikanie, zvyšujú náklady firiem a predlžujú čas, ktorý podnikatelia venujú administratíve. Najviac na tom doplácajú malé a stredné podniky, ktoré nemajú rozsiahle kapacity na sledovanie zložitých daňových pravidiel.
Hlavné argumenty za jednotnú sadzbu DPH podľa návrhu:
- jednoduchší a prehľadnejší daňový systém bez množstva výnimiek,
- menší priestor na daňové úniky a špekulácie,
- zlepšenie podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti,
- potenciálne vyššia efektivita výberu dane v dlhodobom horizonte.
Diskusia o jednotnej sadzbe tak otvára otázku, či je dôležitejšia komplexná sociálna politika prostredníctvom rôznych sadzieb, alebo jednoduchý a transparentný daňový systém, ktorý podporí rast ekonomiky a podnikania.
