Infláciu na Slovensku nezastavil ani nový rok. V januári dokonca ceny u nás rástli najrýchlejšie v eurozóne. Napríklad ceny potravín vzrástli od decembra do januára o 2,5 percenta. Inak povedané, to, čo v iných krajinách trvá celý rok, sme my stihli za jediný mesiac.
Najvyššia inflácia v eurozóne znamená, že ceny na Slovensku rastú rýchlejšie než v ostatných krajinách používajúcich euro. Podľa rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat v januári 2026 dosiahla až 4,2 percenta.
Ľudia to pociťujú najmä pri každodenných nákupoch – potraviny, bývanie, energie či služby sú citeľne drahšie ako pred rokom. Kým v mnohých štátoch EÚ sa tempo zdražovania postupne spomaľuje, na Slovensku zostáva inflácia stále vysoká.
„Domácnosti dávajú na potraviny a nealkoholické nápoje v priemere 21 percent svojich výdavkov. Rastúce ceny zhoršujú život hlavne občanom s nižšími príjmami a odkázanosťou, kde je podiel výdavkov domácností na potraviny ešte vyšší. Vládne strany označujú samy seba za sociálnodemokratické, ale vôbec podľa toho nekonajú,“ kritizovalo súčasný stav opozičné KDH.
Zdraželi potraviny, služby, energie aj poplatky
Za rastom cien stojí viacero faktorov. Významný podiel majú na raste cien zvýšené ceny energií z predchádzajúceho obdobia, vyššie dane a poplatky, ako aj rastúce prevádzkové náklady firiem, ktoré sa následne premietajú do konečných cien pre spotrebiteľov.
Vysoká inflácia tiež znižuje reálnu hodnotu miezd a úspor, čo najviac zasahuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a dôchodcov. Tí míňajú väčšinu svojich príjmov na základné životné potreby, ktorých ceny rastú najrýchlejšie.
“Máme tu vládu, ktorá najhrubším a najvyšším spôsobom zdaňuje týchto ľudí, ktorí žijú na Slovensku, škodí zamestnancom, zamestnávateľom, berie rodinám peniaze. Zrušili daňový bonus, rodičovský dôchodok. Hrozí, že tento rok 17-tisíc ľudí príde o prácu,” kritizoval v SRVE postup vlády predseda KDH Milan Majerský.
Ekonómovia sa zhodujú, že riešenie nebude jednoduché ani rýchle. Kľúčové budú rozhodnutia vlády v oblasti verejných financií, podpory hospodárskeho rastu a stabilizácie cien energií.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) v roku 2026 už nevidí priestor na pokračovanie konzervatívnej konsolidácie tak, ako tomu bolo doteraz. Odmieta ďalšie výrazné zvyšovanie daní a prudké škrty v štátnych výdavkoch.
Podľa neho sa štát musí zamerať najmä na hospodársky rast a investície a nie na stále prísnejšie úsporné balíky. V minulosti pripustil aj znižovanej odvodovej záťaže.
„Všetko, čo môže v roku 2026 podporiť náš hospodársky rast, musíme podporiť, aj keď konsolidácia verejných financií nemôže byť prekážkou prorastových krokov,“ povedal o zámeroch svojej vlády Fico.
Aj vládny Hlas-SD a SNS si myslia, že akékoľvek ďalšie tvrdé konsolidačné opatrenia už ľudia neunesú: „V roku 2026 stojíme pred výzvou hľadať rovnováhu, chrániť sociálnu spravodlivosť a zároveň zodpovedne konsolidovať verejné financie,“ myslí si predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD).
Pre Slovensko tak zostáva inflácia jednou z najväčších ekonomických výziev. Len pre porovnanie – v Rakúsku dosiahla inflácia v rovnakom v januári 2 percentá a vo Francúzsku dokonca iba 0,4 percenta.
Otázkou však ostáva, ako rýchlo a efektívne sa podarí vrátiť rast cien na úroveň, ktorá nebude ohrozovať životnú úroveň obyvateľov ani dlhodobú stabilitu ekonomiky.
