Mestá a obce dostanú viac peňazí, ako sa pôvodne predpokladalo. Poukázal na to premiér Robert Fico (Smer-SD). Zástupcovia miest a obcí však tvrdia, že s výškou miestnych daní sa hýbať nedá. Peniaze navyše vraj pohltí inflácia a zvyšovanie platov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť oznámila, že slovenské domácnosti sa mali vlani historicky najlepšie. A keďže bol ich čistý príjem na najvyššej úrovni, automaticky rastie aj výber na dani z príjmov fyzických osôb.
Menšia časť vybratej dane ide vyšším územným celkom, tú väčšiu dostávajú priamo obce. Dane tvoria základ pre miestne služby – od školstva, kultúry, sociálnych služieb až po investície do infraštruktúry.
“Štát z dane z príjmu fyzických osôb nemá ani cent…. ak sa pozrieme na vývoj dane z príjmu fyzických osôb, tak predpokladáme, že to bude o 200 miliónov eur v čistom viac ako sa pôvodne rátalo,” povedal na tlačovej besede premiér Fico.
“V tých 200 miliónoch máme 70 miliónov na zvyšovanie platov pre zamestnancov školstva v originálnych kompetenciách, takže ma to voľné použitie zostáva 130 miliónov v porovnaní s minulým rokom,” vysvetlil pre STVR predseda ZMOS Jozef Božik.
Podľa ZMOS sa samosprávy škrtom vo výdavkoch a šetreniu na investíciách nevyhnú. Zvýšený podiel z daní vraj na zabezpečenie služieb občanom nestačí.
ZMOS a Únia miest Slovenska tiež poukazujú aj na rozdiel vo financovaní z podielových daní medzi Slovenskom a Českom. Tak napríklad v Českej republike dostane 20-tisícová obec od štátu na občana zhruba 1 200 eur. Na Slovensku je to len asi 400 eur.
“Napríklad Bratislava, kde je ekonomická sila väčšia, dostane len 640 eur na obyvateľa,” vysvetlil prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček.
Z týchto peňazí musia samosprávy zaplatiť napríklad kosenie, údržbu ciest, sociálne služby, MHD a mnoho ďalších služieb pre občanov.
“Keďže sa tu bavíme o tom, že máme o 130 miliónov eur voľných peňazí viac ako v minulom roku, keď si vypočítate 12 a pol percentné zvýšenie minimálnej mzdy, keď si zoberiete nárast mzdy zamestnancov školstva a v oblasti školstva, tak tie peniaze sú fuč,” priblížil realitu predseda ZMOS.
Samosprávy poplatky znižovať neplánujú
To, že mestá a obce dostanú z podielových daní viac peňazí ako vlani, podľa ZMOS neznamená, že by mohli pristúpiť k znižovaniu miestnych daní a poplatkov. Samosprávy sa totiž musia popasovať aj s obmedzeniami, ktoré im vyplývajú z mechanizmu dlhovej brzdy.
Tá začala platiť vlani v novembri a v praxi to znamená, že si štát aj samosprávy musia prísne strážiť výdavky a zabrániť zadlžovaniu sa. Aj preto mestá a obce prijali v predstihu vyššie rozpočty, rezervy a úvery na financovanie vlastných projektov.
Okrem prísneho šetrenia sa pokúsia vyrokovať s politikmi aj zmenu zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby sa jeho obmedzenia samospráv netýkali. Zmenám sa nebráni ani minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Na schválenie potrebného zákona však bude treba v NR SR nájsť ústavnú väčšinu.
