Austrálska vláda sprísnila pravidlá používania sociálnych sietí a zakázala prístup pre deti a tínedžerov mladších ako 16 rokov.
Prešlo niekoľko týždňov, odkedy Austrália zaviedla celosvetovo najprísnejšie obmedzenia prístupu k sociálnym sieťam pre osoby mladšie ako 16 rokov.
Napriek tomu, že platformy hlásia masívne čistky účtov, prvé dôkazy naznačujú, že technologicky zdatná mládež si so štátnymi reguláciami poradila v priebehu niekoľkých hodín. Informuje EuroNews.
Prehnaný predčasný optimizmus
Podľa austrálskeho regulačného úradu pre internet bolo od nadobudnutia účinnosti zákona (10. decembra 2025) zrušených približne 4,7 milióna účtov. Tento zásah zasiahol gigantov ako TikTok, Instagram, Snapchat, YouTube, X (Twitter), Twitch, Reddit či Threads.
Odborníci však varujú pred predčasným optimizmom. Timothy Koskie zo Sydneyskej univerzity upozorňuje, že toto číslo nevypovedá o skutočnom počte zasiahnutých detí.
„Mnohí mladí ľudia majú viacero účtov na rôznych platformách. Nevieme teda presne, koľko jednotlivcov bolo reálne odrezaných a či sa ich rizikové správanie skutočne znížilo, alebo sa len presunulo do neregulovaného prostredia,“ vysvetľuje.
Zákaz obišli hravo
Zákaz vznikol po šokujúcom prieskume, ktorý odhalil negatívny dopad nadmerného skrolovania na psychické a sociálne zdravie detí. Obsah na sociálnych sieťach ich často vystavuje dezinformáciám a šikanovaniu, čo vládu presvedčilo k zásahu.
Realita však potvrdzuje skepsu výskumníkov. Pre 13-ročného Ashera nepriniesol zákaz takmer žiadnu zmenu. Mladík predviedol, ako jednoducho dokáže oklamať nástroje na odhad veku pomocou tvárovej biometrie.
Stačilo, aby sa pri skenovaní tváre poriadne zamračil a „vytvoril si vrásky“, čím systém presvedčil, že je starší. „Hneď v prvý deň, keď zákaz vyšiel, som dostal dokument s návodom, ako ho obísť. Nemá to veľký zmysel, lebo deti si vždy nájdu cestu,“ hovorí Asher.
Deti budú pod menším dohľadom
Profesorka Kathryn Modecki z University of Western Australia poukazuje na nebezpečný vedľajší efekt zákona. Zákaz môže v rodičoch vyvolať falošný pocit bezpečia, zatiaľ čo deti sa v online priestore stávajú tajnostkárskejšími.
„Tieto obchádzky môžu znamenať, že deti sú online s ešte menším dohľadom než doteraz,“ varuje Modecki. Dodáva, že ak deti používajú zakázané platformy tajne, je menej pravdepodobné, že nahlásia kyberšikanu alebo iné škodlivé skúsenosti rodičom, pretože sa boja prezradenia vlastného priestupku.
Austrálsky experiment sleduje celý svet – od Dánska, cez Nový Zéland, až po Európsku úniu. Severská krajina zvažuje podobné kroky, ale odborníci vyzývajú k trpezlivosti.
Prvé relevantné dáta o účinnosti zákona budú k dispozícii najskôr po šiestich mesiacoch. Dovtedy zostáva otázne, či je tento „digitálny múr“ skutočnou ochranou, alebo len drahou ilúziou, ktorú tínedžeri hravo preskočia jedným zamračením do kamery.
