Milióny Európanov sa prebúdzajú do reality, v ktorej sa strecha nad hlavou mení z istoty na nedostupný luxus. Výbor Európskeho parlamentu pre bývanie v pondelok v Štrasburgu schválil balík opatrení, ktorý má zastaviť prepad obyvateľov do neistých podmienok.
Z prítomných zákonodarcov sa 23 postavilo za ambiciózny plán, zatiaľ čo šiesti boli proti a štyria sa zdržali. Píše o tom agentúra TASR.
Zákonodarcovia tlačia na radikálnu zmenu v prerozdeľovaní peňazí. Navrhujú, aby sa nevyužité milióny z Plánu obnovy a odolnosti presunuli priamo do výstavby sociálnych a družstevných bytov. Verejné investície do bývania by už nemali narážať na byrokratické steny, ale mali by plne rešpektovať špecifiká jednotlivých národných trhov.
Účet za teplo nesmie zruinovať rodinu
Súčasťou stratégie je otvorený boj proti energetickej chudobe. Europoslanci trvajú na tom, aby každý nový byt spĺňal prísne nároky na izoláciu a kvalitu vzduchu. Chcú vidieť konkrétne financie vyčlenené na modernizáciu budov, aby sa hospodárnosť nestala len prázdnym heslom v technickom liste. Lacnejšia výstavba pritom musí kráčať ruka v ruke s vysokým štandardom žitia.
Horúcou témou zostáva krátkodobý prenájom, ktorý v mestách často vytláča domácich. Pripravovaná legislatíva má nájsť hranicu, kde cestovný ruch prestáva lokalite pomáhať a začína likvidovať dostupnosť bývania pre bežných občanov.
Zároveň sa otvára debata o daniach. Štáty by mali odstrániť daňové bariéry, ako sú registračné poplatky, predovšetkým pre ľudí kupujúcich si svoju prvú nehnuteľnosť. Podpora domácností s nízkymi príjmami cez daňové stimuly by mohla urobiť dlhodobé nájmy konečne únosnými.
Úradníci musia zrýchliť a stavať z európskych surovín
Digitalizácia povoľovacích procesov je ďalším pilierom zmeny. Únia chce znížiť množstvo papiera, ktoré dnes brzdí bager na stavenisku, a zjednodušiť byrokraciu cez online systémy.
Zároveň sa ozýva volanie po priemyselnej suverenite. Projekty dotované z európskych zdrojov by mali povinne obsahovať komponenty s označením „Vyrobené v EÚ“. Tento krok má posilniť domáci trh so surovinami a znížiť závislosť na dovoze z tretích krajín.
Bez kvalitných remeselníkov však žiaden plán neuspeje. Europoslanci preto požadujú lepšie pracovné podmienky, férovejšie mzdy a zjednodušenie uznávania odborných kvalifikácií naprieč celým kontinentom.
Situácia na Slovensku
Zlá situácia nájmov sa bezprostredne týka aj Slovenska. Keďže cesta k vlastníctvu je pre mnohých zatarasená, stúpol tlak na nájomné bývanie. To však prinieslo ďalšiu ranu pre peňaženky, píše agentúra TASR.
Podľa Róberty Meckovej, riaditeľky FinGO reCloud, sa nálada na trhu citeľne zmenila. „Postupne sa začali vracať na trh záujemcovia o investičné nehnuteľnosti, hoci časť developerských projektov zostala pre vysoké náklady a celkovú neistotu odložená. V niektorých regiónoch rástli ceny aj vďaka príchodu väčších zamestnávateľov, napríklad v okolí Košíc,“ vysvetľuje odborníčka.
Najväčší hlad je po malých bytoch, ktoré slúžia ako štartovacie bývanie. Chýbajúca infraštruktúra štátnych nájomných bytov necháva ľudí napospas komerčnému trhu, kde ceny diktuje nedostatok ponuky.
Na rok 2026 odborníci neočakávajú zázračný obrat, skôr miernejšiu formu doterajšieho trendu. Predpokladá sa, že byty v lukratívnych štvrtiach zdražejú o ďalších 3 až 6 percent, pri novostavbách môže byť nárast až osempercentný.
Nehnuteľnosti v menej žiadaných lokalitách by mohli cenovo stagnovať, no nájmy budú pravdepodobne pokračovať v raste o ďalších 5 až 10 percent.
