Živnostníci na Slovensku prežívajú náročné obdobie. Od začiatku roka na nich dopadli viaceré zmeny, ktoré výrazne zvýšili ich finančné zaťaženie. Stúpli minimálne zdravotné aj sociálne odvody a skrátilo sa obdobie, počas ktorého začínajúci podnikatelia nemuseli platiť sociálne poistenie. Po novom musia sociálne odvody platiť všetky samostatne zárobkovo činné osoby bez ohľadu na výšku príjmu, čo je zásadná zmena oproti minulým rokom.
Kým v minulosti mali živnostníci s nízkymi príjmami možnosť sociálne odvody neplatiť, dnes je situácia iná. Zavedený bol nový minimálny vymeriavací základ, z ktorého vychádza minimálny sociálny odvod vo výške 131,34 eura mesačne. To znamená, že aj drobní podnikatelia alebo ľudia, ktorí s podnikaním len začínajú, musia štátu pravidelne odvádzať peniaze.
Okrem toho sa skrátilo obdobie takzvaných odvodových prázdnin. Ako uviedla pravda.sk, kým ešte nedávno mali noví podnikatelia celý rok bez povinnosti platiť sociálne odvody, dnes sa táto povinnosť uplatňuje už po šiestich mesiacoch od založenia živnosti. To všetko zvyšuje bariéry vstupu do podnikania a podľa kritikov môže odradiť ľudí od vlastnej podnikateľskej činnosti.
Dankov návrh: žiadne dane a odvody pre malých podnikateľov
Predseda SNS Andrej Danko prišiel s návrhom, ktorý má živnostníkom výrazne uľaviť. Podľa jeho predstavy by podnikatelia s ročným príjmom do 3 000 eur neplatili žiadne dane ani odvody. Zároveň chce presadiť, aby ľudia, ktorí podnikajú popri zamestnaní, neplatili daň z príjmu zo živnosti až do hranice 10 000 eur ročne.
Rezort práce potvrdil, že takýto návrh existuje, no jeho realizácia bude závisieť od stavu štátneho rozpočtu a rokovaní s ministerstvom financií. Ide o reakciu na sprísnené pravidlá, ktoré sú súčasťou konsolidačného balíka vlády na rok 2026.
Zástancovia návrhu tvrdia, že malé podnikanie je príliš zaťažené a potrebuje podporu. Kritici však upozorňujú na otázku spravodlivosti. Podľa odborníkov by takéto výnimky mohli viesť k tomu, že zamestnanci s podobnými príjmami by platili viac než živnostníci, čo by narušilo rovnosť v daňovo-odvodovom systéme.
Hlavné body Dankovho návrhu:
- oslobodenie od daní a odvodov pre živnostníkov s príjmom do 3 000 eur ročne,
- oslobodenie od dane zo živnosti do 10 000 eur pre ľudí podnikajúcich popri zamestnaní,
- snaha presadiť nižšie dane ako nástroj podpory ekonomiky,
- závislosť návrhu od možností štátneho rozpočtu.
Dôchodky a budúcnosť živnostníkov
Jednou z najcitlivejších tém je dôchodok. Výška starobnej penzie závisí od toho, koľko človek počas života odvádzal do systému sociálneho poistenia. Mnohí živnostníci si však platia len minimálne odvody, čo sa neskôr odráža na nižšom dôchodku. Ak niektoré obdobia odvody neplatili vôbec, môžu sa im do dôchodku započítať len čiastočne alebo vôbec, čo ešte viac znižuje ich budúci príjem.
Odborníci upozorňujú, že živnostníci by sa nemali spoliehať len na štátny dôchodok a mali by si vytvárať vlastné finančné rezervy, napríklad prostredníctvom doplnkového sporenia. Štát preto postupne sprísňuje pravidlá platenia odvodov, aby si viac podnikateľov vytváralo nárok na dôchodok a aby sa predišlo situáciám, keď budúce penzie klesnú na veľmi nízku úroveň.
Súčasne rastú aj minimálne odvody. Sociálne poistenie dosahuje viac ako 300 eur mesačne a zdravotné odvody sa tiež zvýšili. Vyššie vymeriavacie základy znamenajú, že celkové zaťaženie podnikateľov rastie. To vyvoláva politické spory medzi tými, ktorí chcú podnikateľom uľaviť, a tými, ktorí upozorňujú na riziká pre verejné financie a dôchodkový systém.
