Mestský súd Bratislava 1 rozhodol o neprijatí obžaloby voči Jánovi Čurillovi a ďalším obvineným policajtom. Spis vrátil prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave s tým, že v prípravnom konaní identifikoval závažné procesné pochybenia. Podľa súdu dosiahli takú intenzitu, že mohlo dôjsť k porušeniu práva obvinených na obhajobu.
Sudca Tomáš Hajduk v odôvodnení uznesenia uviedol, že vyšetrovanie bolo zaťažené viacerými chybami, ktoré by v prípade prijatia obžaloby nevyhnutne viedli k oslobodeniu obžalovaných. Práve z tohto dôvodu sa súd rozhodol vytvoriť priestor, aby orgány činné v trestnom konaní mohli zistené nedostatky odstrániť, informoval denník SME.
Vyšetrovanie mal viesť zaujatý policajt
Jedným z kľúčových dôvodov rozhodnutia bola osoba vyšetrovateľa Michala Kulicha. Súd dospel k záveru, že už v čase vznesenia obvinenia existovali okolnosti, ktoré mali viesť k jeho vylúčeniu z konania. Podľa sudcu mal vyšetrovateľ dlhodobo konfliktné vzťahy s viacerými obvinenými, ktorí boli jeho bývalými kolegami.
Súd poukázal na to, že dlhodobé osobné napätie medzi bývalými spolupracovníkmi je nezlučiteľné s tým, aby jeden z nich rozhodoval o trestnej zodpovednosti druhého. Zaujatosť súd identifikoval aj vo vzťahu k poškodeným osobám v konaní, medzi ktorými figurovala aj bývalá vedúca tímu Oblúk Diana Santusová. Aj v tomto prípade išlo o osoby, ktoré boli s vyšetrovateľom v dlhodobom pracovnom kontakte.
Podľa hodnotenia súdu vyšetrovanie viedol policajt, ktorý roky pôsobil na rovnakom pracovisku ako osoby, voči ktorým sa mali obvinení údajne dopúšťať trestnej činnosti, čo zásadne spochybňuje jeho nestrannosť.
Nutnosť opakovania vyšetrovacích úkonov
Vzhľadom na zistenú zaujatosť bude podľa súdu nevyhnutné zopakovať podstatnú časť procesných úkonov. Orgány činné v trestnom konaní sa budú musieť opätovne zaoberať zákonnosťou súdnych príkazov na použitie informačno technických prostriedkov, spôsobom ich realizácie, ako aj otázkou, či neboli tieto prostriedky použité ešte pred vydaním súdneho súhlasu.
Sudca zároveň upozornil na potrebu preveriť, kto odpočúvanie technicky zabezpečoval a či sú vyhotovené záznamy úplné. Práve odposluchy z kancelárií obvinených policajtov predstavujú jeden z kľúčových dôkazov v prípade. Už v minulosti sa pritom objavili pochybnosti o tom, ktorá inštitúcia ich nasadila, pričom mediálne informácie poukazovali na možné zapojenie Slovenskej informačnej služby, informoval svojho času Denník N.
Súd odmietol zastavenie stíhania
Súd sa zároveň nezaoberal iba procesnými otázkami, ale vyjadril sa aj k samotnej podstate skutku. Neprijal argumentáciu obhajoby, podľa ktorej skutky nie sú trestným činom a stíhanie by malo byť zastavené.
Podľa sudcu skutkový dej opísaný v obvinení vykazuje znaky trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Išlo podľa neho o údajný pokus pripraviť na základe umelo vytvorených podozrení návrh na trestné stíhanie príslušníkov policajnej inšpekcie s cieľom znemožniť jej činnosť.
Potvrdenie denníku SME poskytol aj Ján Čurilla. Prokuratúra má možnosť podať sťažnosť, o ktorej by následne rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Práve tento súd ešte na jeseň 2021 rozhodol o prepustení obvinených policajtov z väzby a vtedy označil ich trestné stíhanie za neopodstatnené.
Sudca Tomáš Hajduk pre médiá uviedol, že o veci rozhodol uznesením 9. februára 2026 jedným zo zákonom stanovených postupov podľa Trestného poriadku. Podrobnosti chcel konkretizovať až po doručení rozhodnutia všetkým procesným stranám.
Prípad z obdobia policajného konfliktu
Kauza sa viaže na obdobie vyhroteného konfliktu v bezpečnostných zložkách štátu, známeho ako vojna v polícii. Ján Čurilla, Pavol Ďurka a ďalší bývalí príslušníci NAKA čelia obvineniu, že sa mali snažiť iniciovať trestné stíhanie pracovníkov policajnej inšpekcie ešte predtým, ako by inšpekcia podnikla kroky voči nim. Celá situácia sa odohrávala v čase, keď vyšetrovatelia NAKA a prokurátori špeciálnej prokuratúry začali trestne stíhať vysokopostavené osoby. Slovenská informačná služba v tom období vypracovala správu, v ktorej upozorňovala na možné manipulácie vyšetrovaní.
Obvinení policajti boli v tejto veci na krátky čas vzatí do vyšetrovacej väzby, ktorú však krajský súd neskôr označil za neopodstatnenú. Prípad mal aj politické dôsledky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie rozhodol o ich preradení mimo výkonu služby, a to bez konzultácie s Úradom na ochranu oznamovateľov, hoci policajti mali štatút chránených oznamovateľov.
Za tento postup bola rezortu vnútra uložená pokuta. Následné legislatívne zmeny presadzované ministerstvom, ktoré mali ovplyvniť fungovanie úradu, boli dočasne pozastavené rozhodnutím Ústavného súdu, pripomínajú Aktuality.
