Slovenská ekonomika vstupuje do najbližších rokov s viditeľným spomalením. Podľa najnovších odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má rast hospodárstva v tomto roku dosiahnuť len približne 0,9 %, čo znamená, že krajina už druhý rok po sebe nerastie ani tempom jedného percenta. Tento vývoj naznačuje, že ekonomika stráca dynamiku a potenciál do budúcnosti sa oslabuje.
Za spomalením stojí kombinácia viacerých faktorov, ktoré sa navzájom posilňujú. Jedným z hlavných je fiškálna konsolidácia, teda snaha štátu znižovať deficit verejných financií. Najnovší balík opatrení v hodnote asi 1,6 miliardy eur sa opiera najmä o vyššie dane a odvody z práce. To však znamená menej peňazí pre domácnosti, nižšiu spotrebu a menšiu motiváciu firiem investovať.
Inflácia by sa mala pohybovať okolo 3,6 %, pričom ju budú ťahať najmä regulované ceny energií. Hoci štát plánuje kompenzovať časť nákladov cez energošeky, reálne príjmy ľudí budú stagnovať. Pomaly rastúce mzdy a vyššie daňové zaťaženie spôsobia, že domácnosti budú mať menej priestoru na míňanie a sporenie.
Priemysel, investície a pozícia Slovenska v regióne
Slovensko patrí medzi priemyselne orientované ekonomiky, a preto je citlivé na globálne výkyvy. Neistota vo svetovom obchode, napätie v obchodnej politike USA a problémy automobilového sektora výrazne oslabujú exporty a investície. Strata pozícií na trhoch v USA a Číne zasahuje slovenské firmy silnejšie než konkurentov v regióne.
Aj keď ekonomiku v posledných rokoch podporujú peniaze z plánu obnovy a očakáva sa aj prísun eurofondov, celkový rast bude podľa prognóz nižší než potenciál krajiny. Slovensko má zároveň zaostávať nielen za priemerom eurozóny, ale aj za susedmi v strednej Európe.
Oživenie by mohlo priniesť spustenie výroby v novej automobilke a slabšia konsolidácia v predvolebnom období, čo by malo krátkodobo podporiť rast ekonomiky a mzdy. Ide však len o dočasný efekt, po ktorom sa tempo rastu opäť spomalí, najmä po skončení plánu obnovy a návrate k prísnejším rozpočtovým opatreniam.
Práca, mzdy a neisté vyhliadky do budúcnosti
Trh práce bude postupne pociťovať ochladenie ekonomiky. Očakáva sa nárast nezamestnanosti na približne 5,6 % a strata tisícok pracovných miest do konca dekády. Negatívne sa na tom podpíšu úspory vo verejnom sektore aj slabší výkon súkromných firiem. Nominálne mzdy síce porastú, ale reálne mzdy len veľmi mierne, čo znamená, že životná úroveň sa bude zvyšovať len pomaly alebo vôbec.
Ako uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na sita.sk, medzi hlavné riziká patrí neistota v konsolidácii verejných financií, možné problémy s čerpaním eurofondov a ďalšie zásahy do cien energií. Dlhodobým problémom je aj transformácia automobilového priemyslu smerom k elektromobilite, ktorá môže oslabiť konkurencieschopnosť slovenských fabrík.
Čo to môže znamenať pre bežných ľudí:
- pomalší rast platov a slabšia kúpna sila
- vyššie ceny energií a životných nákladov
- menej pracovných príležitostí a vyššie riziko nezamestnanosti
- nižšie tempo ekonomického rozvoja v porovnaní s okolitými krajinami
Napriek tomu existujú aj možné pozitívne impulzy zo zahraničia, napríklad väčšie investície do obrany a infraštruktúry v Európe či nové obchodné dohody, ktoré by mohli pomôcť exportérom. Tieto faktory však zatiaľ nie sú započítané do základných prognóz, keďže prevažujú neistoty v globálnom hospodárskom prostredí a vývoj kľúčových ekonomík, najmä Nemecka a Číny.
