Sociálna poisťovňa zaznamenala za rok 2025 významné finančné úspory v boji proti fiktívnym PN, ktoré spolu dosiahli takmer 140 miliónov eur. Nové pravidlá, zavedené na základe legislatívnych zmien, rozšírili právomoci posudkových lekárov a umožnili efektívnejšie kontrolovať neopodstatnené práceneschopnosti.
Vďaka týmto opatreniam sa znížil počet dní na PN, kleslo priemerné percento PN a zároveň sa zvýšili príjmy štátu z daní a odvodov. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Výrazný pokles dní na PN a percenta práceneschopnosti
V roku 2025 poistenci strávili na PN necelých 35,5 milióna dní, čo je o viac než 3,5 milióna dní menej ako v roku 2024. Priemerné percento práceneschopnosti dosiahlo historicky nízku hodnotu 3,1 %, zatiaľ čo pred rokom to bolo 3,5 %. Sociálna poisťovňa tak eviduje najnižšie percento PN za posledných 25 rokov.
Takýto trend znižovania PN zároveň priniesol výraznú úsporu verejných financií, ktorá predstavuje:
- približne 70 miliónov eur na dávku nemocenské,
- viac než 43 miliónov eur zo zaplatených odvodov na sociálne poistenie,
- viac než 18 miliónov eur zo zaplatených odvodov na zdravotné poistenie,
- viac než 8 miliónov eur zo zaplatených daní.
Posilnenie kontrol a spolupráce
Realizované opatrenia zahŕňali posilnenie kontrolnej činnosti, lepší prístup k zdravotným údajom, úzku spoluprácu s inými inštitúciami, zmeny v organizácii posudkovej činnosti a intenzívnu prácu posudkových lekárov.
„Eliminovanie neoprávneného využívania PN prináša úspory a dodatočné príjmy, ktoré môžu byť využité pre tých, ktorí nemocenské dávky skutočne potrebujú,“ uviedol minister práce Erik Tomáš. Generálny riaditeľ poisťovne Michal Tariška doplnil, že nové právomoci umožňujú lekárom efektívnejšie zasahovať v prípadoch, kde je PN medicínsky neodôvodnená.
Nové pravidlá pre rok 2026
Od 1. januára 2026 sa opäť rozšírili právomoci posudkových lekárov. Ošetrujúci lekár bude potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN do 7 pracovných dní po predchádzajúcej, čím sa zabráni krátkym opakovaným PN bez zjavnej zmeny zdravotného stavu. Cieľom je obmedziť nadmerné čerpanie nemocenských dávok a zvýšiť efektivitu kontroly.
Vlani Sociálna poisťovňa vyplatila takmer 1,4 milióna PN, priemerne 114 568 mesačne v hodnote 454,86 eura na jednu dávku.
Vyššie dane nestačia a inflácia bolí
Jedným z krokov, ktorými sa vláda snažila zlepšiť stav rozpočtu, bolo zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Očakávania sa však nenaplnili. Príjmy z tejto zmeny zaostali za plánmi a ukázalo sa, že jednoduché zvyšovanie daní má svoje limity. Firmy aj domácnosti reagujú šetrením, zmenou správania alebo presunom časti aktivít mimo oficiálnej ekonomiky.
Ako uviedol aj techbyte.sk, situáciu ešte viac komplikuje inflácia, najmä v oblasti služieb. Ceny tu rastú rýchlejšie než v iných sektoroch, čo citeľne znižuje kúpnu silu obyvateľov. Aj keď mzdy postupne rastú, reálne príjmy mnohých ľudí sú pod tlakom a pocit finančnej neistoty sa prehlbuje.
Vyššie ceny sa najviac dotýkajú:
- bývania a energií,
- bežných služieb,
- každodenných výdavkov domácností.
Budúcnosť bez jasného plánu
Rozpočet na najbližší rok je síce hodnotený ako relatívne primeraný, no chýba mu dlhodobejšia vízia. Bez jasného viacročného plánu konsolidácie verejných financií bude ťažké dostať deficit pod kontrolu. Očakávaný ekonomický rast v nasledujúcich rokoch nebude dostatočne silný na to, aby Slovensko „vyrástlo“ z dlhu prirodzenou cestou.
Navyše, vonkajšie faktory, ako neistota na globálnych trhoch či možné zmeny v cenách energií, môžu situáciu ešte zhoršiť. To všetko naznačuje, že tlak na verejné financie sa môže preniesť priamo na obyvateľov – cez vyššie ceny, obmedzené služby alebo nové úsporné opatrenia.
