Násilie v online priestore, každodenný tlak na výkon, neistota. Obraz života detí a mladých sa v sekunde môže zvrtnúť do násilia voči iným. S problémom radikalizácie bojuje celý svet a správy o násilí páchanom mladistvými každý deň zapĺňajú médiá.
91 percent detí pokladá násilie, hrubosť a agresivitu za najvážnejšie problémy, ktoré riešia. Výskum, ktorý medzi deťmi urobil Úrad komisára pre deti, len potvrdil, že prijatie opatrení na zamedzenie radikalizácie mládeže prichádza v hodine dvanástej: “Každé piate dieťa na Slovensku má problém. Multidisciplinárny prístup má viesť k tomu, aby sme pomohli tým 4 deťom, ktoré problém nemajú, ktoré potrebujú prevenciu, naplnenie svojich potrieb, aby z nich vyrástli mladí ľudia, ktorí nemajú potrebu agresivity, ale osobitne pomôcť tomu piatemu, ktorý už tento problém má,” vysvetlil situáciu komisár pre deti Jozef Mikloško.
Prevencia musí byť prioritou
V prípade radikalizácie mládeže je najdôležitejšie zachytiť včas varovné signály. Mladý človek musí pomoc dostať skôr, ako sa problém zmení na akýkoľvek incident. Prvoradá preto musí byť prevencia a až následne represia.
“Radikalizácia nie je iba na základe ideológie, ale aj za pocitom páchania násilia, ktoré nemá akúkoľvek, či už pravicovú, alebo ľavicovú visačku,” myslí si minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
V súčasnom svete preto musí byť riešenie tohto problému prepojené s digitálnym svetom a musí sa na ňom podieľať celá spoločnosť: “V digitálnom online priestore algoritmy určujú, čo vidíte, v čo veríte, aké násilné častokrát aj prejavy zábavy sú prezentované našim najmladším a tým najzraniteľnejším,” povedal minister vnútra.
Hovoriť o duševnom zdraví nie je hanba
Dôležitú súčasť prevencie zohráva aj komunikácia o duševnom zdraví detí, lebo deti a mladí ľudia sú vystavené permanentnému pocitu neistoty, konfliktov a dennodenného tlaku. Nevyhnutná je preto spolupráca štátu, cirkvi a neziskového sektora.
„Je úlohou štátu vybudovať systém podpory, aby sme určili jasné preventívne nástroje, koordináciu medzi školami, odborníkmi, ale aj bezpečnostnými zložkami a dostupné miesta prvej pomoci, kde rodič okamžite zistí, čo má urobiť a na koho sa má obrátiť,“ povedal na tlačovej besede Matúš Šutaj Eštok.
O vybudovanie efektívneho a prepojeného systému prevencie radikalizácie mladých sa spoločne snažia rezorty vnútra, školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny, spravodlivosti a polícia. Do júna chcú pripraviť aj legislatívne zmeny potrebné na vytvorenie funkčných a prepojených systémov, v ktorom budú školy, sociálne služby, zdravotníctvo, ale aj samospráva či bezpečnostné zložky schopné na týchto veciach spolupracovať.
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) považuje radikalizáciu detí za určitý druh zlyhania. „Nie všetko máme v rukách, sociálne siete sú obrovský fenomén, ktorý prináša mnoho pozitívneho, ale priniesol nám aj mnoho negatívneho. Hoci sme všetci v prepojení, ale pritom trpia mladí ľudia viac osamelosťou, úzkosťami a mnohými poruchami duševného zdravia. Obrovský tlak, uniformita, sú tam určite mnohé zárodky. Ale ešte raz, je to naše zlyhanie štátu, ak nedokážeme na to reagovať a zabrániť tomu,“ dodal Drucker.
K zmierneniu problému by podľa Druckera mohla viesť regulácia používania sociálnych sietí, o ktorej dnes diskutujú odborníci nielen u nás, ale na celom svete. Niektoré krajiny od januára už takéto opatrenie dokonca zaviedli.
Pri odhaľovaní problémov by mali pomôcť aj regionálni koordinátori pre deti, ktorý pôsobia v rámci Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Dobrou správou je, rezort práce bude pokračovať vo financovaní Linky pomoci deťom, kde sa mladí môžu zveriť so svojimi problémami.
