Vesmír nám opäť dokázal, že naše učebnice astronómie sú v skutočnosti len zbierkou lokálnych pravidiel, ktoré za hranicami našej slnečnej sústavy niekedy prestávajú platiť.
Vedci v štvrtok oznámili objav, ktorý stavia doterajšie vedomosti o vzniku svetov na hlavu. Našli totiž hviezdny systém usporiadaný „naruby“. Píše o tom aj portál Science Alert.
Doterajšia logika bola priamočiara: blízko hviezdy je horúco, žiarenie odfúkne plyn a zostanú len malé kamenné svety. Vo vzdialených, mrazivých končinách sa zasa jadrá obalia hustou atmosférou a narastú do rozmerov plynných obrov. Hviezda LHS 1903, červený trpaslík v hustom disku Mliečnej cesty, však tento poriadok ignoruje.
Medzinárodný tím astronómov najskôr v tomto systéme identifikoval tri telesá. Poradie bolo štandardné – kamenná planéta najbližšie k hviezde, nasledovaná dvoma plynnými gigantmi. Skutočný šok však priniesla až analýza údajov z európskeho vesmírneho teleskopu Cheops. Ten hlbšie v systéme odhalil štvrtého súrodenca, ktorý tam podľa všetkých predpokladov nemal čo robiť. Je to totiž ďalšia kamenná planéta.
Štvrtá planéta prepísala zákony vesmírnej fyziky
Tento objav znamená, že planéty v okolí LHS 1903 sa zoradili do bizarnej zostavy: kamenná, plynná, plynná a na konci opäť kamenná. Thomas Wilson, astrofyzik z britskej University of Warwick, neskrýval údiv nad tým, čo dáta odhalili.
„To robí z tohto systému systém naruby,“ vysvetlil hlavný autor štúdie publikovanej v prestížnom časopise Science. Zároveň dodal, že „kamenné planéty zvyčajne nevznikajú tak ďaleko od svojej materskej hviezdy.“
Vedci sa okamžite pustili do hľadania vysvetlenia, ako mohla takáto anomália vzniknúť. Po vylúčení niekoľkých slepých uličiek prišli s hypotézou, ktorá spochybňuje tradičný pohľad na rodenie planét. Väčšina teórií totiž pracuje s predpokladom, že všetky svety vznikajú súčasne v masívnom prstenci plynu a prachu.
Planéty vznikali jedna po druhej v prázdnote
V prípade LHS 1903 to však vyzerá tak, že planéty neprichádzali na svet naraz. Wilson naznačuje, že kým sa sformoval štvrtý, kamenný svet na okraji, systém už pravdepodobne vyčerpal všetky zásoby plynu. To by vysvetľovalo, prečo planéta na okraji systému, kde by za normálnych okolností mal kraľovať plyn, zostala len „holou skalou“.
Podľa Wilsona ide o prelomový moment pre astronómiu: „Zdá sa, že sme našli prvý dôkaz o planéte, ktorá vznikla v prostredí, ktoré nazývame ochudobnené o plyn.“
Tento objav núti vedcov prehodnotiť tisíce doterajších pozorovaní. Od 90. rokov sme objavili viac ako 6 000 exoplanét, no stále trpíme istou mierou zaujatosti. Naše modely sme totiž ušili na mieru tomu, čo vidíme doma.
Isabel Rebollido, ktorá sa v Európskej vesmírnej agentúre venuje výskumu planetárnych diskov, potvrdzuje, že astronómia vstupuje do novej éry. „Historicky sú naše teórie formovania planét založené na tom, čo vidíme a vieme o našej slnečnej sústave. Keďže vidíme čoraz viac rôznych systémov exoplanét, začíname tieto teórie prehodnocovať,“ uzatvára vedkyňa.
