Pobrežné útesy v argentínskej provincii Buenos Aires po tisícročiach mlčania vydali svedectvo o gigantovi, ktorý kedysi kráčal po tamojších plážach.
V prírodnej rezervácii Centinela del Mar paleontológovia narazili na nález, ktorý svojou zachovalosťou vyrazil dych aj skúseným odborníkom. Píšu o tom aj topky.sk.
Pod vrstvami sedimentu, ktoré fungovali ako dokonalý časový trezor, ležal viac než 100-tisíc rokov. Miesto, ktoré turisti poznajú ako scenériu pre fotky, sa v okamihu zmenilo na bránu do doby ľadovej.
Poldruhametrový pozostatok patril druhu Notiomastodon platensis. Tento masívny bylinožravec, blízky príbuzný dnešných slonov, dosahoval hmotnosť až štyri tony a jeho chrbát sa týčil do výšky troch metrov.
Hoci tieto zvieratá definitívne zmizli z povrchu zeme pred desiatimi tisícročiami, nájdený kel vyzerá, akoby ho zviera v piesku zanechalo len nedávno. Výborne ho zakonzervovala pôda, ktorá k nemu nepustila ničivý vzduch ani vlhkosť, čím uchránila jeho štruktúru pred rozpadom.
Útesy vydali svedectvo o štvortonovom obrovi
Oblasť nálezu nie je pre vedcov neznámou pôdou. Región funguje ako obrovský archív pravekej histórie, kde pobrežné steny pravidelne odovzdávajú kosti glyptodonov podobných obrovským pásavcom, gigantických leňochov či pravekých kopytníkov.
Kel mastodonta (rodový druh vymretých chobotnatcov, do ktorých patrili aj mamuti) bol však uložený hlboko pod nánosmi, čo naznačuje, že zviera uhynulo v období, kedy sa tvár juhoamerického kontinentu dramaticky menila.
Momentálne kel čistia a spevňujú v laboratóriách múzea v neďalekom meste Miramar. Odborníci sa chystajú na detailnú analýzu, aby presne určili vek jedinca, podmienky jeho života a okolnosti, ktoré viedli k jeho smrti. Tento kus kosti totiž nie je len exponátom, ale biochemickým záznamom o klíme a potrave v čase, kedy sa zemská peňaženka protilátok a tepla neustále otvárala a zatvárala pod vplyvom ľadovcov.
Migrácia cez Panamu zmenila osud celého kontinentu
Príbeh mastodontov v Južnej Amerike je ságou o veľkom putovaní. Tieto zvieratá neboli pôvodnými obyvateľmi južnej časti Ameriky; ich predkovia sem prišli zo severu po tom, čo sa pred dva a pol miliónmi rokov vytvoril pevninový most cez dnešnú Panamu.
Tento historický moment spustil masívny stret dvoch izolovaných svetov, kedy sa zvieratá z oboch hemisfér začali miešať v bezprecedentnom ekologickom experimente.
„Mastodonty migrovali zo Severnej Ameriky počas vrcholu zaľadnenia po tom, ako sa obe Ameriky spojili cez územie dnešnej Panamy približne pred 2,5 milióna rokov. Pre túto migráciu sú typické aj ďalšie živočíchy, napríklad šabľozubé tigre, medvede, pumy, jelene, lamy, kone a rôzne druhy psovitých šeliem. Stretávali sa s pôvodnými druhmi, ako glyptodony, obrovské leňochy, vačkovce a ďalšie druhy, ktoré naopak neskôr migrovali na sever. Fosília sa teraz nachádza v laboratóriu múzea, kde bude starostlivo pripravená na vystavenie v jednej z galérií,“ vysvetlilo múzeum.
Príprava na večnosť v múzejnej galérii
Po ukončení všetkých analýz sa kel stane súčasťou stálej expozície. Pre návštevníkov bude fyzickým dôkazom éry, kedy po argentínskych plážach nekráčali ľudia, ale štvortonové monštrá. Vedci očakávajú, že sedimenty odobraté z okolia nálezu odhalia ďalšie súvislosti o zániku megafauny. Práve koniec doby ľadovej a príchod prvých ľudí sa považujú za hlavné faktory, ktoré tieto kolosy definitívne vymazali z mapy sveta.
Nález z Centinela del Mar tak dopĺňa niektoré chýbajúce kúsky mozaiky o živote v pleistocéne.
