Zabudnite na cirkusové kúsky z YouTube, kde papagáje napodobňujú zvuk vŕtačky alebo pýtajú keksík. V hĺbke kostarických lesov amazoňany žltokrké vedú dialógy, ktoré svojou štruktúrou pripomínajú viac Shakespeara než náhodné škriekanie.
Profesorka Christine Dahlin z pittsburskej univerzity strávila roky dešifrovaním týchto vzdušných rozhovorov. Zistila, že divoké vtáky nepoužívajú len izolované zvuky, ale ovládajú aj vlastnú gramatiku. Píše o tom aj phys.org.
„V konečnom dôsledku chcem skutočne porozumieť tomu, ako tieto vtáky komunikujú v divočine. Chcem vedieť, čo hovoria a ako to hovoria,“ vysvetľuje Dahlin podstatu svojho pátrania.
Literárny softvér usvedčil vtáky z inteligencie
Analýza tisícok zvukov trvala viac ako desaťročie. Tím pod vedením Dahlin skombinoval trpezlivú prácu v teréne s modernými technológiami. Pri spracovaní dát využili nečakaného pomocníka – program Voyant Tools, ktorý študenti humanitných vied bežne používajú na rozbor klasickej literatúry. Program spracoval vtáčie nahrávky ako súvislý text a odhalil ohromujúcu paralelu s ľudskou rečou.
Kým bežné duety týchto vtákov si vystačia so štyrmi základnými tónmi, ich zložitejšie „štebotavé“ verzie sú oveľa bohatšie. Vedci v nich identifikovali minimálne 36 rôznych kategórií volaní.
Dahlin dokonca objavila kolokácie – teda tóny, ktoré sa k sebe viažu rovnako prirodzene ako v našej reči slová „tráva“ a „zelená“.
Keď ide o územie, slušnosť končí
Tento prepracovaný komunikačný systém sa neaktivuje náhodou. Amazonky ho vyťahujú najmä vo chvíľach, keď bojujú o svoje teritórium. Terénny výskum v Kostarike ukázal, že štebotavé duety naberú na obrátkach a agresivite práve vtedy, keď sa schyľuje k sporu o hniezdny strom. Vtáky vtedy znejú rozhorčene a „skáču si do reči“. Fyzickým útokom v divočine takmer vždy predchádza táto sofistikovaná slovná prestrelka.
Pár musí v zlomku sekundy zladiť každý tón. Je to rýchly kalkul koordinácie, pri ktorom vtáky dodržiavajú viac ako dvadsať syntaktických pravidiel.
Tento vtáčí jazyk tak obsahuje:
- Presnosť: V rámci päť až desaťsekundového duetu sa tóny takmer nikdy neopakujú.
- Rozhodovanie: Vtáky bleskovo určujú, či vôbec odpovedia a aký tón zvolia v reakcii na partnera.
- Kontext: Zložitosť prejavu priamo súvisí s mierou ohrozenia ich územia.
Žiadne tóny nelietajú vzduchom len tak. Táto pružnosť viazaná prísnymi pravidlami dokazuje, že amazoňany žltokrké, ktoré sú dnes kriticky ohrozené, disponujú kognitívnou kapacitou, akú sme im v divočine doteraz nepriznávali. Dahlin má k dispozícii archívy nahrávok z niekoľkých rokov a plánuje v dešifrovaní vtáčích dialektov pokračovať aj naďalej.
