Nórsky generál Eirik Kristoffersen vyjadril obavy z možného ruského zásahu na ochranu jadrových kapacít. Hoci Nórsko nie je terčom územných ambícií ako Ukrajina, blízkosť arktického polostrova Kola a jeho strategických objektov vyvoláva vážne bezpečnostné scenáre. NATO preto posilňuje prítomnosť vojakov v severnej Európe a pripravuje sa na najhoršie možné scenáre.
Podľa Kristoffersena nemožno vylúčiť, že by Moskva mohla zasiahnuť s cieľom chrániť jadrové ponorky, pozemné rakety a lietadlá schopné niesť jadrové zbrane. Hoci nie je Nórsko hlavnou cieľovou krajinou, jeho blízkosť k polostrovu Kola, kde je uložená veľká časť ruského arzenálu, ho stavia do potenciálne strategicky citlivej pozície. Informuje o tom portál Nový Čas.
Obavy z ochrany jadrových kapacít
Generál upozornil, že Rusko môže vykonať akcie s cieľom chrániť svoje jadrové kapacity, ktoré sú podľa jeho slov „jedinou vecou, čo im zostalo a čo skutočne ohrozuje Spojené štáty.“
„Nevylučujeme, že Rusko zaberie územie v rámci svojho plánu na ochranu vlastných jadrových kapacít, ktoré sú jedinou vecou, čo im zostalo a čo skutočne ohrozuje Spojené štáty,“ povedal pre Guardian a dodal, že ak by sa Rusko rozhodlo vstúpiť do konfliktu s NATO, mohlo by podniknúť kroky na ochranu svojich aktív umiestnených v tejto oblasti, vrátane jadrových ponoriek, pozemných rakiet a lietadiel schopných niesť jadrové zbrane.
Príprava na najhorší scenár
Kristoffersen zdôraznil, že nórske ozbrojené sily sa pripravujú na možnosť najhoršieho scenára, aby efektívne reagovali na sabotáže a hybridné útoky. Pre bezpečnosť navrhol vytvorenie vojenskej horúcej linky medzi Nórskom a Ruskom, aby sa minimalizovalo riziko eskalácie spôsobenej nedorozumením.
„Nevylučujeme túto možnosť, pretože Rusko ju stále má, aby zabezpečilo ochranu svojich jadrových kapacít a schopností druhého úderu. To je scenár, na ktorý sa pripravujeme na ďalekom severe,“ uviedol Kristoffersen. Druhým dychom dodal, že príprava na to najhoršie umožňuje nórskej armáde efektívne reagovať na sabotáže a iné hybridné útoky. Navrhol preto aj vytvorenie vojenskej horúcej linky medzi oboma krajinami, aby sa zabránilo eskalácii spôsobeneou nedorozumením, hoci poznamenal, že ruské akcie na severe sú menej agresívne ako tie v Baltskom mori.
Reakcia NATO a posilnenie prítomnosti
Severoatlantická aliancia (NATO) reaguje na tieto obavy zvýšením vojenskej prítomnosti v severnej Európe. Spojené kráľovstvo napríklad zdvojnásobuje počet svojich vojakov v Nórsku z 1 000 na 2 000.
„Bezpečnostné požiadavky rastú a Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť arktických a severských regiónov od čias studenej vojny,“ komentoval rozhodnutie britský minister obrany John Healey. „Zatiaľ sme v našej oblasti zaznamenali porušenia vzdušného priestoru, ktoré boli spôsobené nedorozumeniami. Rusko vykonáva veľa rušenia GPS a myslíme si, že rušenie ovplyvňuje aj ich lietadlá,“ dodal generál Kristoffersen.
Porušenie prímeria – reakcia Európy a USA
Ukrajina sa dohodla so západnými partnermi, že akékoľvek pretrvávajúce porušovanie budúcej dohody o prímerí zo strany Ruska by vyvolalo koordinovanú vojenskú reakciu Európy a USA, napísal v utorok denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.
Predstavitelia USA, Ukrajiny a Európy o tom rokovali niekoľkokrát počas decembra a januára. Podľa návrhu by reakcia na porušenie prímeria Ruskom prišla do 24 hodín, najskôr by dostalo diplomatické varovanie.
V prípade potreby by došlo aj k zásahu ukrajinskej armády s cieľom zastaviť ruské operácie. Pokiaľ by nepriateľské kroky pokračovali, návrh hovorí o druhej fáze, v rámci ktorej by sa nasadili jednotky krajín tzv. koalície ochotných.
V prípade rozsiahlejšieho útoku by sa po 72 hodinách od porušenia spustila koordinovaná reakcia Západu so zapojením amerických ozbrojených síl.
