Režisérka Tereza Nvotová momentálne zbiera jeden úspech za druhým. Jej film Otec získal toľko cien, že by ich vraj už ani nedokázala vymenovať bez papierika. Milan Ondrík, ktorý stvárnil hlavnú postavu a vyhlásil, že išlo o najťažšiu úlohu, akú kedy hral, si okrem iného odniesol z Francúzska cenu pre najlepšieho herca.
Tereza Nvotová je profesijne na vrchole, no v súkromí prežíva obdobie, ktoré by jej pokoj závidel málokto. Spolu s manželom totiž žije v USA a práve tam sa cíti čoraz menej bezpečne.
Hoci sa jej otvárajú nové pracovné možnosti aj za oceánom, tamojší systém funguje inak než v Európe. Režisér dostane scenár a spolu s tímom sa snaží zohnať financie. Niekedy to vyjde, inokedy projekt zostane len na papieri. Ponuky síce prichádzajú, no neznamená to automaticky, že sa film aj skutočne zrealizuje. Píše iDnes.cz.
„Slováci Otca na Oscara nominovali a viedol si dobre. Oscarová kampaň je ale veľmi závislá na peniazoch. Keď porovnáte, koľko na ňu dáva Slovensko s tým, ako do nej investuje Poľsko alebo aj Česko, tak je to sotva tretina. Pritom celá kampaň spočíva v tom, že idete do Los Angeles a ukazujete film. Platíte za prenájom sál…,“ rozpráva Nvotová.
To, čo ju však trápi viac než neisté projekty, je atmosféra v krajine. Podľa nej sa Spojené štáty nebezpečne približujú k autoritárskemu spôsobu vládnutia.
Blížiace sa voľby vníma s obavami a neistotou. Medzi ľuďmi, ktorí v Amerike nežijú od narodenia, sa šíri strach, čo môže prísť.
„Súčasná politická situácia v Amerike je doslova strašidelná, pretože sa tam naozaj schyľuje k autokracii až diktatúre. Teraz nás čakajú voľby do Kongresu a všetci sa bojíme, čo z toho vzíde,“ hovorí.
Ako prisťahovalkyňa má pocit, že je zraniteľnejšia než rodení Američania. Aj keď má vďaka manželstvu zelenú kartu a v krajine žije legálne, obáva sa, že situácia sa môže zvrtnúť zo dňa na deň. Podľa jej slov sa už teraz medzi migrantmi hovorí o možnosti svojvoľných zásahov či odvážaní ľudí do detenčných zariadení, a to aj bez jasného dôvodu.
„Aj keď tam mám svoj druhý domov, tým, že som v Amerike emigrantkou, pociťujem strach. A nie som sama, ostatní emigranti ho cítia tiež. Pretože človek naozaj nevie, čo bude, pokojne sa môže stať, že ho niekto zbalí na ulici a odvezie do detenčného centra, aj keď je tam legálne,“ opisuje.
Vníma pritom, že najviac ohrození sú ľudia inej než bielej farby pleti. Sama si uvedomuje, že v tomto smere má istú „výhodu“, no ani to jej neprináša úplný pokoj.
„Tamojšia polícia ide predovšetkým po ľuďoch inej než bielej farby pleti, takže v tomto mám výhodu, nie som v prvej línii. Ale už tam zavraždili dvoch bielych amerických občanov, takže človek nikdy nevie. Nehovorím, že sa to deje na ulici každý deň, to v New Yorku naozaj nepociťujem, ale stať sa to môže,“ dodáva na zaver režisérka.
Hoci New York nepôsobí na prvý pohľad nebezpečne a každodenný život tam plynie normálne, vedomie, že sa niečo môže stať, ju sprevádza stále.
Tereza pochádza z výraznej umeleckej rodiny. Jej otec Juraj Nvota je režisérom, mama Anna Šišková herečkou. Nevlastná sestra Dorota Nvotová sa v minulosti venovala herectvu a momentálne zvádza ťažký boj s rakovinou prsníka. Nevlastný brat Jakub Nvota pôsobí ako divadelný režisér a jeho manželkou je česká herečka Tereza Kostková.
Zvonku by sa mohlo zdať, že žije americký sen: úspešná kariéra, medzinárodné uznanie, život v New Yorku. Realita je však omnoho zložitejšia. Za leskom cien a festivalov sa skrýva žena, ktorá má strach o vlastnú budúcnosť a bezpečie. Kým jej filmy zbierajú potlesk, ona sama rieši otázku, či krajina, ktorú nazýva druhým domovom, zostane miestom, kde sa dá žiť bez obáv.
