Vek odchodu do dôchodku by sa v budúcnosti nemusel týkať všetkých zamestnancov rovnako. Ministerstvo práce pripravuje zmeny, ktoré by umožnili skorší dôchodok pre ľudí pracujúcich v náročných a zdraviu škodlivých profesiách. Odborári tvrdia, že ide o nevyhnutný krok, pretože nie každá práca zaťažuje organizmus rovnakou mierou.
Po zrušení dôchodkového stropu sa na Slovensku opäť naplno uplatňuje mechanizmus viazaný na rast strednej dĺžky dožitia. To v praxi znamená, že ľudia narodení v roku 1967 a neskôr môžu pracovať čoraz dlhšie. Práve tento fakt otvára diskusiu o tom, či je takýto systém spravodlivý pre všetky profesie. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Rezort práce už potvrdil, že sa otázkou skoršieho odchodu do dôchodku pre vybrané skupiny zamestnancov aktívne zaoberá. Konkrétne parametre pripravovaných zmien však zatiaľ nie sú známe a zostávajú predmetom odborných aj politických debát.
Dôchodkové stropy sa môžu vrátiť v obmedzenej podobe
Dôchodkový strop bol na Slovensku zrušený s účinnosťou od začiatku roka 2023. Odvtedy sa dôchodkový vek opäť automaticky odvíja od rastu priemernej dĺžky života. V praxi by sa však tento systém mohol zmeniť aspoň pre časť pracujúcich, najmä pre tých, ktorí celý život pôsobia v náročných podmienkach.
Ministerstvo práce pripúšťa, že cieľom je zabrániť tomu, aby ľudia v ťažkých profesiách museli pracovať až do vysokého veku, keď im to zdravotný stav už neumožňuje.
Odborári: Zdravie nie je spotrebný materiál
Do diskusie sa výrazne zapojili aj odborári z OZ KOVO, ktorí dlhodobo presadzujú, aby sa riziková práca premietla aj do dôchodkového systému.
„Zdravie nie je spotrebný materiál,“ upozorňujú odborári a dodávajú, že rozdiely medzi jednotlivými pracoviskami sú zásadné. Podľa nich nie je možné porovnávať administratívnu prácu s dlhoročnou prácou v hlučnom, prašnom či fyzicky extrémne náročnom prostredí.
Rizikové práce rozdeľuje zákon
Zákon rozdeľuje pracoviská do štyroch kategórií podľa miery zdravotného rizika. Najvyššie riziko predstavujú pracoviská zaradené do 3. a 4. kategórie. „Rizikové pracoviská 3. a 4. kategórie sú tie, kde je zamestnanec dlhodobo vystavený faktorom, ktoré môžu vážne a trvalo poškodiť zdravie,“ vysvetľuje OZ KOVO.
Zamestnanci na týchto pracoviskách čelia najmä:
- nadmernému hluku, ktorý môže viesť k strate sluchu,
- prachu a chemickým látkam s dopadom na pľúca, kožu či nervový systém,
- extrémnemu teplu alebo chladu,
- vibráciám poškodzujúcim kĺby, cievy a nervy,
- ťažkej fyzickej záťaži,
- smennej a nočnej práci,
- nebezpečným pracovným procesom so zvýšeným rizikom úrazov.
„Tieto riziká nie sú krátkodobé. Pôsobia roky, často desaťročia. Preto práca v 3. a 4. kategórii nie je ,bežná prácaʻ,“ upozorňujú odborári.
Kde sa rizikové práce najčastejšie vyskytujú?
Práce zaradené do vyšších rizikových kategórií sa nachádzajú najmä v baníctve, hutníctve, strojárstve, chemickom priemysle, ale aj v niektorých technických a záchranárskych profesiách. O ich zaradení rozhodujú odborné merania, pracovná zdravotná služba a hygienici.
Inšpirácia v zahraničí a podpora verejnosti
Presné nastavenie dôchodkových stropov zatiaľ nie je známe, isté však je, že by sa mali týkať len vybraných profesií. Rezort práce sa pritom inšpiruje aj modelom z Česko, kde už podobný systém funguje.
Zavedenie dôchodkových stropov pre náročné profesie má aj silnú podporu verejnosti. V nedávnom prieskume vyjadrilo súhlas takmer 73 % opýtaných Slovákov – z toho 38 % „určite súhlasí“ a takmer 35 % „skôr súhlasí“.
