Zisk zlatej medaily na zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine d’Ampezzo predstavuje pre každého športovca vrchol kariéry a nesmrteľnosť v historických tabuľkách. Okrem nehynúcej slávy však triumf pod piatimi kruhmi prináša aj veľmi zaujímavé finančné ohodnotenie. Najnovšia analýza prestížneho magazínu Forbes odhalila šokujúce rozdiely v tom, ako si jednotlivé štáty cenia svojich hrdinov. Zatiaľ čo v niektorých krajinách si víťazi môžu okamžite kúpiť luxusnú vilu, inde ich odmena pokryje sotva lepšiu dovolenku.
Finančná motivácia športovcov je po celom svete nastavená mimoriadne rozmanito. Rebríčku neohrozene kraľujú ázijské krajiny, ktoré sa snažia motivovať svojich reprezentantov sumami, z ktorých sa bežnému smrteľníkovi zatočí hlava. Absolútnym lídrom je Singapur, ktorý svojim zlatým medailistom vypláca astronomických 787 000 dolárov. V tesnom závese sa drží Hongkong, kde si šampión prilepšil o viac ako 760 000 dolárov. Tieto sumy robia z olympijského zlata v týchto končinách doslova životnú poistku.
Európa v kontraste: Poľsko šokuje, veľmoci šetria
Prekvapením rebríčka je naši severní susedia. Poľsko sa rozhodlo motivovať svojich športovcov mimoriadne štedro a za najcennejší kov ponúka 355 000 dolárov, čím suverénne valcuje aj bohatšie západné ekonomiky. Naopak, tradičné športové veľmoci ako Spojené štáty či Nemecko sa držia pri zemi. Americký olympionik zinkasuje za zlato „len“ 37 500 dolárov a nemecký športovec sa musí uspokojiť so sumou 35 000 dolárov.
Zaujímavý prístup zvolili vo Veľkej Británii a Švédsku. Tieto krajiny nevyplácajú žiadne priame prémie za umiestnenie. Britskí športovci však nie sú ukrátení – dostávajú štedré granty na prípravu ešte pred začiatkom hier, aby sa mohli plne sústrediť na výkon bez finančných stresov. Na úplnom konci rebríčka sa ocitli krajiny ako Argentína (8 000 $) či Nový Zéland, kde je odmena 3 000 dolárov vnímaná skôr ako symbolické uznanie než reálny zárobok.
Ako je na tom Slovensko a naši susedia?
Slovenskí fanúšikovia sa často pýtajú, ako sú ohodnotené naše hviezdy ako Petra Vlhová či Juraj Slafkovský. Slovensko sa v rebríčku Forbes nachádza v strednej časti s odmenou 71 000 dolárov za zlatú medailu. Je to identická suma, akú svojim reprezentantom sľubuje malá Andorra. Naši susedia z Českej republiky sú na tom o niečo lepšie, svojim zlatým medailistom posielajú na účet približne 117 000 dolárov.
Peniaze pre športovcov však neputujú len zo štátnej kasy. Vo väčšine úspešných krajín ide o kombináciu štátnych príspevkov, financií od národných olympijských výborov a lukratívnych bonusov od súkromných sponzorov, ktoré môžu základnú sumu niekedy aj zdvojnásobiť.
Medaila ako investícia
Okrem priamych peňazí na ruku netreba zabúdať na ďalší dôležitý faktor – trhovú hodnotu samotného kovu. Hoci materiálne zloženie zlatej medaily (ktorá je z veľkej časti zo striebra a len pozlátená) nemá hodnotu majetku, jej zberateľský potenciál je obrovský. V historických aukciách sa olympijské trofeje legendárnych športovcov vydražili za státisíce až milióny dolárov. Pre športovca je tak medaila nielen finančným bonusom, ale aj aktívom, ktorého hodnota časom len rastie.
