Slovo „Grécko“ v súvislosti so Slovenskom znie dramaticky, no v poslednom období sa objavuje čoraz častejšie. Verejné financie sa zhoršujú, štát sa zadlžuje a odborníci upozorňujú, že situácia si vyžaduje pozornosť.
Analýza Národnej banky Slovenska poukazuje na podobnosti s gréckym príbehom, no zároveň zdôrazňuje, že panika nie je namieste. Skôr ide o varovanie, ktoré by sme nemali ignorovať.
Slovensko a Grécko totiž čelili podobnému problému – ako zalátať rozpočtové diery v čase, keď ekonomika nerastie dostatočne rýchlo. Obe krajiny sa najskôr snažili zvýšiť dane, čo však neprinieslo okamžitý efekt. Keď sa situácia v Grécku vyhrotila, prišli tvrdé a nárazové škrty, ktoré zasiahli sociálne výdavky aj platy vo verejnom sektore. Slovensko zatiaľ nie je pod takým tlakom, a preto má šancu riešiť problémy postupne a menej bolestivo.
Grécko ako paradoxný vzor zodpovednosti
Paradoxom dneška je, že Grécko, kedysi symbol nezodpovedných financií, je v súčasnosti rozpočtovo disciplinovanejšie než Slovensko. Krajina dokáže z daňových príjmov financovať verejné výdavky a ešte jej zostáva priestor na splácanie dlhu. Tento stav sa odborne označuje ako primárny prebytok a je výsledkom dlhoročných tvrdých opatrení.
Slovensko sa po pandémii vydalo opačnou cestou. Z primárnych prebytkov sa postupne dostalo do vysokých deficitov. Významnú rolu zohrali rastúce sociálne výdavky a platy vo verejnej správe. Veľkou záťažou sú aj predčasné dôchodky a plošne vyplácané 13. dôchodky, ktoré výrazne zaťažujú rozpočet.
Medzi hlavné faktory rastu dlhu patria:
- rast sociálnych výdavkov,
- zvyšovanie platov vo verejnom sektore,
- rozšírenie dôchodkových benefitov,
- zhoršenie rozpočtového salda po pandémii.
Čo hrozí, ak sa nič nezmení
Podľa analýzy má Slovensko stále situáciu vo vlastných rukách. Ak sa však bude spoliehať len na zvyšovanie daní, môže ho čakať scenár podobný gréckemu, teda bolestivé škrty.
Grécko po roku 2015 znížilo sociálne výdavky a platy v rozsahu, ktorý by u nás znamenal približne 6 miliárd eur. Ide o sumu, ktorú by Slovensko potrebovalo na postupnú konsolidáciu financií v nasledujúcom desaťročí.
Grécky príbeh ukazuje, že odkladanie nepopulárnych rozhodnutí sa môže v budúcnosti vypomstiť. Ako sa uvádza v analýze, „Slovensko nemusí zažiť grécku katastrofu, no iba vtedy, ak začne konať včas.“
To znamená, že krajina má stále možnosť vybrať si miernejšiu cestu ozdravovania a vyhnúť sa dramatickým zásahom do životnej úrovne obyvateľov.
