Sever Slovenska sa dostáva do čoraz väčších problémov s nakladaním s komunálnym odpadom. Najviac to pociťujú obce na Orave, ktoré po zatvorení miestnej skládky musia smeti vyvážať desiatky kilometrov ďaleko. Podľa ministra životného prostredia Tomáš Taraba je súčasný stav dlhodobo neudržateľný a región sa bez vlastnej spaľovne nezaobíde.
Región Orava dnes nemá k dispozícii zariadenie, ktoré by dokázalo spracovať komunálny odpad priamo na mieste. Výsledkom je, že obce sú odkázané na vzdialené skládky, pričom vzdialenosť často presahuje sto kilometrov.
Tento model výrazne zvyšuje náklady samospráv a v konečnom dôsledku aj poplatky, ktoré platia obyvatelia.
Podľa starostov ide o jeden z najväčších rozpočtových problémov posledných rokov. Zatvorenie jedinej regionálnej skládky spôsobilo, že obce nemajú inú možnosť než platiť drahý prevoz odpadu naprieč krajom.
Pre mnohé menšie obce to znamená citeľný zásah do rozpočtu a nepríjemné rozhodovanie o zvyšovaní miestnych poplatkov.
Spaľovňa je vraj nevyhnutná
Na tlačovom brífingu v obci Novoť minister Taraba otvorene povedal, že sever Slovenska potrebuje moderné zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu.
Podľa neho by spaľovňa dokázala premeniť komunálny odpad na teplo alebo elektrinu, čím by sa znížila záťaž skládok a zároveň by vznikol nový zdroj energie.
Minister zatiaľ nechcel hovoriť o konkrétnom mieste, kde by mala spaľovňa vzniknúť. Upozornil však, že výber lokality musí prebehnúť v spolupráci so samosprávami a verejnosťou. Bez otvorenej komunikácie by podľa neho projekt nemal šancu na úspech, keďže ide o citlivú tému, ktorá vyvoláva emócie.
Slovensko zaostáva v kapacitách
Problém Oravy je len časťou širšieho obrazu. Podľa Tarabu Slovensko každoročne ukladá na skládky približne o milión ton odpadu viac, než by bolo optimálne. Aby krajina dokázala tento objem zvládnuť, potrebovala by približne štyri nové spaľovne rozmiestnené po regiónoch – jednu na severe, jednu na západe, jednu v strede a jednu na východe.
Minister upozornil, že situácia nie je kritická len na severe. Aj východné Slovensko má nedostatok kapacít, stred krajiny potrebuje nové zariadenia a západ bojuje s preťaženými existujúcimi možnosťami.
Okrem komunálneho odpadu chýbajú aj technológie na likvidáciu toxických materiálov z historických environmentálnych záťaží.
V súčasnosti je Slovensko často odkázané na zahraničné spaľovne, najmä v Rakúsko. Kľúčovú úlohu pritom zohráva Viedeň, kde fungujú až tri veľké spaľovne. Podľa ministra je však dlhodobo neudržateľné spoliehať sa na to, že iné štáty budú preberať slovenský odpad.
Taraba zároveň zdôraznil, že moderné spaľovne už nie sú len o „pálení smetí“. Ide o technologické zariadenia, ktoré dokážu vyrábať elektrinu a teplo, čím sa odpad mení na sekundárny zdroj energie. V čase rastúcich cien energií by tak Slovensko mohlo získať nielen ekologické, ale aj ekonomické benefity.
Výstavba spaľovne je však dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje politickú vôľu, investície a trpezlivosť verejnosti. Podľa ministra má Slovensko jedinečnú šancu začať riešiť problém skôr, než prerastie do krízy podobnej tej, akú dnes zažívajú niektoré západoeurópske regióny. Bez systémového riešenia budú obce naďalej platiť vysokú cenu za to, že odpad nemajú kde spracovať.
