Historické námestia Krakova, ktoré roky ovládali mračná holubov, čaká nenápadná, no zásadná zmena. Mesto sa už nemieni nečinne prizerať, ako premnožené vtáctvo devastuje pamiatky a bojuje s hladom či chorobami.
Namiesto radikálnych riešení však úrady volia cestu modernej medicíny. V poľskej metropole štartuje experiment, ktorý má urobiť poriadok v vtáčej populácii bez toho, aby ublížil jedinému operencovi. Informuje o tom aj agentúra TASR.
Základom celého plánu je kukurica, ktorá však v sebe skrýva malé tajomstvo. Špeciálne krmidlá rozmiestnené v najkritickejších častiach mesta budú denne zásobované zrnami ošetrenými antikoncepčným prostriedkom.
Sabina Janeczková, mestská splnomocnenkyňa pre zvieratá, však tlmí očakávania tých, ktorí by chceli okamžitý výsledok. Podľa nej totiž počet vtákov v meste neklesne zo dňa na deň, ale pôjde o dlhodobejší proces.
Odborníci garantujú, že látka je pre zvieratá úplne bezpečná a jej cieľom je vrátiť populácii stratenú rovnováhu.
Choré vtáky potrebujú skôr pomoc ako vyháňanie
Krakovská iniciatíva nie je len o estetike čistých sôch, ale predovšetkým o milosrdenstve. Nadácia Dzikusy Salamandry, ktorá v teréne supluje prácu veterinárov, bije na poplach. Každý deň sa im do rúk dostáva 20 až 30 zúbožených jedincov.
Mnohé z nich sú v takom zlom stave, že pre nich neustály boj o zvyšky potravy predstavuje utrpenie. Antikoncepčný program má zastaviť kolobeh, v ktorom sa rodia nové generácie odsúdené na život v chorobe a špine.
Tento prístup nie je vo svete úplnou raritou. Podobnú stratégiu už úspešne otestovali viaceré európske metropoly, ktoré pochopili, že s prírodou sa lepšie vyjednáva než bojuje. Poľsko sa tak pridáva k vlne humánnej regulácie zveri v mestách, ktorá naberá na popularite naprieč celým kontinentom.
Vôňa levandule vyhráva nad diviakmi
Krakov však nie je jediným mestom, ktoré sa snaží s divou zverou žiť v mieri. Každý kút krajiny hľadá vlastný recept na spolužitie. Kým na juhu sa riešia holuby, severné prístavy majú úplne iných hostí.
Gdynia, ležiaca na brehu Baltu, bojuje s drzými diviakmi, ktoré čoraz častejšie navštevujú sídliská. Na hraniciach lesa a obytných zón tam vysádzajú hyacinty a levanduľu, pretože silná vôňa týchto kvetov je pre rypáky divých svíň neprijateľná.
V horskom stredisku Zakopane zase museli vyriešiť nočné návštevy medveďov, líšok a jeleňov, ktoré pravidelne plienili odpadky. Riešenie prišlo v podobe pancierových košov, do ktorých sa človek dostane ľahko, ale zvieracie laby a zuby nemajú šancu.
Podobne aj Krakov pred pár rokmi investoval do inteligentných pascí na diviaky s monitoringom, vďaka ktorým zvieratá bezpečne odchytia a vyvezú hlboko do lesov.
