Prezident SR Peter Pellegrini dal svojím podpisom zelenú novému rokovaciemu Národnej rady SR. Poslanci budú podľa nových pravidiel rokovať od 15. mája. Zmeniť to môže len Ústavný súd, na ktorý sa chcú niektoré opozičné politické strany obrátiť. Prekáža im najmä skrátenie rečníckeho času.
“Ide o autonómnu záležitosť Národnej rady, ako si upraví svoje vnútorné záležitosti. Prezident nemá dôvod do tejto úpravy zasahovať, pokiaľ neprekračuje ústavné rámce,“ takto odôvodnil podpis zákona o rokovacom poriadku NR SR prezident Pellegrini.
Iný názor má opozícia, ktorá v schválenom zákone vidí porušenie svojich práv. Najviac polemiky vyvolalo ustanovenie o dĺžke času rozpravy. Tá je pri každom bode programu po novom stanovená na najviac 37,5 hodiny. Ak sa bude diskusia týkať programového vyhlásenia vlády alebo štátneho rozpočtu, predĺži sa na dvojnásobok. Plénum Národnej rady bude môcť na návrh aspoň dvoch klubov rozhodnúť o skrátení či predĺžení dĺžky času rozpravy. Stanovená dĺžka času na rozpravu sa rovnomerne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov.
„Každý klub si bude môcť flexibilne hospodáriť s časom podľa svojich potrieb a podľa vecného zamerania bodu programu,“ argumentovali koaliční navrhovatelia zákona.
„SaS bude mať pri 12 poslancoch na každý jeden zákon v jednom čítaní iba tri hodiny. A my si máme určiť, že kto a kedy bude rozprávať. To je porušenie našich práv. Dostali sme mandát od ľudí, aby sme mohli pomenovať problémy, ktoré sú v zákone,” oponoval predseda SaS Branislav Gröhling.
Líder opozície Michal Šimečka vidí jedinú pohnútku, prečo koalícia zmenila rokovací poriadok Národnej rady: „Jediná pohnútka je, že sa vám nechce počúvať kritiku, nechce sa vám tu sedieť, je vám to nepríjemné,“ odkázal koalícii Šimečka.
Argument koalície o tom, že chce predísť zablokovaniu parlamentu nepovažuje za opodstatnený. Spolu so šéfom SaS zvažujú podanie na Ústavný súd.
„Ako opozícia by sme sa mali zamyslieť aj nad podaním v rámci Ústavného súdu, pretože si myslím, že budú porušované naše práva,“ vysvetlil Gröhling.
Presný čas pre rečníkov
Novela upravuje aj dĺžky vystúpení jednotlivých rečníkov. Navrhovateľ zákona a jeho spravodajca budú mať na úvodné a záverečné slovo maximálne desať minút, v rozprave najviac 40 minút.
„Do limitu 40 minút sa započítava aj prednes pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ich faktické poznámky a procedurálne návrhy,“ píše sa v novele. Aj ďalšie osoby, ktorým parlament umožní vystúpiť, budú mať maximálne 40 minút.
Vlnu emócií vzbudila už pri schvaľovaní tá časť novely, ktorá rieši správanie sa poslancov. Po novom špecifikuje nežiaduce správanie a sprísňuje sankcie.
„Predsedajúci najprv vyzve poslanca na zachovanie poriadku. Ak poslanec výzvu neuposlúchne, predsedajúci poslanca vykáže. Vykázanie poslanca z dôvodu narušenia poriadku na schôdzi už nebude sankcionované jedným neospravedlneným dňom na schôdzi, ale stratou jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad a príplatkov,“ vysvetlil predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD).
“Koalícii nejde o to, aby platili zásady slušného správania sa. Ide jej len o to, aby mohla lepšie trestať opozičných poslancov za to, že sa im niečo nepáči,“ reagovala na schválené zmeny poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS).
Okrem slušného správania budú musieť byť poslanci počas rokovania parlamentu aj vhodne oblečení. Bude tiež zakázané vyhotovovať a používať plagáty a transparenty v sále, nielen ich do rokovacej sály vnášať. Okolo rečníckeho pultu a okolo miest určených pre predsedu, podpredsedov NR SR a členov vlády bude vymedzená tzv. diskrétna zóna. Vstúpiť do nej sa bude môcť len po súhlase rečníka, predsedajúceho alebo týchto osôb. A odzvoní aj telefónom v rokovacej sále. Poslanci už odtiaľ nebudú môcť telefonovať ani svojimi telefónmi vyhotovovať obrazové či zvukové záznamy.
