Rozhodovanie o vysokej škole dnes prebieha v prostredí, ktoré sa mení rýchlejšie než kedysi. Mnohí maturanti zvažujú nielen to, čo ich baví, ale aj to, či sa s vybraným odborom dokážu uplatniť a akú mzdu môžu očakávať. Vplyv digitalizácie, automatizácie a umelej inteligencie prepisuje potreby firiem naprieč odvetviami a pravidlá, ktoré platili ešte pred pár rokmi, už nemusia fungovať.
Kým časť uchádzačov podáva prihlášky na poslednú chvíľu, pracovný trh medzitým posúva latku.
Podľa personálnej agentúry Grafton Recruitment sa nároky na absolventov menia nielen pre technológie, ale aj pre rastúci dôraz na udržateľnosť a regulácie, ktoré do firiem prinášajú nové procesy a dátové povinnosti. V praxi to znamená, že popri zániku niektorých pozícií vznikajú nové typy rolí. Informoval o tom web TV Noviny.
Keď sa mení obsah práce
„Najväčší vplyv majú digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia. Tieto technológie dnes najvýraznejšie menia spôsob a obsah práce, a tým aj požiadavky na ľudí. Zásadná transformácia sa dnes pritom týka prakticky všetkých odvetví,“ vysvetlila na úvod marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a GiGroup Jitka Kouba. Zároveň upozornila, že zmeny neznamenajú iba úbytok miest: „Tiež rastie význam udržateľnosti a regulácie, ktoré do firiem prinášajú nové procesy a dátové povinnosti, a tým aj nové typy rolí.“
Pre maturantov to vytvára napätie: investovať roky do štúdia odboru, ktorý môže rýchlo stratiť dopyt, alebo si zvoliť smer s väčšou odolnosťou voči automatizácii.
Kouba v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu stratégie: „V prvom rade majte plán. Nechoďte študovať niečo len preto, že to chcú rodičia. Práve prax a zručnosti dnes rozhodujú o rýchlosti uplatnenia na trhu práce aj o výške mzdy.“
Kde má dopyt navrch
Údaje a prieskumy agentúry ukazujú, že vyššie šance na uplatnenie majú odbory, ktoré posúvajú technologickú a priemyselnú transformáciu alebo sa ťažko nahrádzajú technológiami.
Patria sem technické profesie vyžadujúce riešenie problémov priamo v teréne, manuálnu zručnosť a skúsenosti, ale aj oblasti, kde je nevyhnutný ľudský kontakt. Práve v sociálnych službách rastie dopyt aj vplyvom demografického vývoja.
Dlhodobo sa na Slovensku lepšie uplatňujú absolventi technických a výrobných smerov, ako sú automatizácia, elektrotechnika, strojárstvo či stavebníctvo. Perspektívu majú aj špecializované IT pozície, predovšetkým v oblastiach cloudových riešení, kybernetickej bezpečnosti, dátovej analytiky a podpory podnikových systémov. Najvýraznejší nedostatok ľudí sa prejavuje v technicko-inžinierskych roliach podporujúcich výrobu – typicky v procesoch, technológiách, kvalite a automatizácii – a v niektorých IT pozíciách. Chronický nedostatok pracovníkov pretrváva aj v zdravotníctve.
Ani IT však nie je automatickou vstupenkou k hladkému štartu kariéry. Odbor čelí pretlaku uchádzačov bez konkrétnej praxe a s podobným profilom.
Kouba upozorňuje, že zužovanie priestoru pre tradičné juniorské miesta je dôsledkom nástupu automatizácie a nástrojov umelej inteligencie: „Práve v týchto prípadoch totiž juniorské pozície veľmi často nahrádza automatizácia alebo nástroje umelej inteligencie.“ Rada pre študentov je jasná: budovať si počas školy portfólio projektov, stáží či trainee programov a včas sa zamerať na perspektívnu špecializáciu.
Rizikovejšie sú aj smery bez jasného praktického presahu a tie, kde je trh presýtený absolventmi bez špecializácie a skúseností. Ako príklad sa uvádza marketing – popularita odboru zvyšuje konkurenciu, znižuje šance na zamestnanie a tlačí mzdy nadol.
Rozdiely v platoch a sila skúseností
Motiváciou pri voľbe školy býva aj mzda. Rozdiely medzi odbormi sú výrazné: lepšie štartujú absolventi technických smerov a špecializácií priamo naviazaných na dopyt firiem, ako sú IT či elektrotechnika, zatiaľ čo administratívne a všeobecnejšie pozície bývajú odmeňované nižšie. Dôležité je však pripomenúť, že samotný titul dnes na dobrý štart nestačí.
Podľa Jitky Kouby je titul stále signálom motivácie a schopnosti pracovať s informáciami, no rozhoduje kombinácia vzdelania, praxe a schopnosti reagovať na technologické zmeny.
Zamestnávatelia nehľadajú len „dobrý životopis“, ale ľudí, ktorí sa dokážu rýchlo zapojiť do chodu firmy. Význam majú aj jazykové znalosti, digitálne zručnosti a ochota učiť sa nové veci. Rozdiel medzi absolventmi s praxou a bez nej sa prejavuje v rýchlosti nástupu, vyjednávacej pozícii na pohovoroch aj vo výške nástupnej mzdy.
Získavanie skúseností sa podľa expertky nemá odkladať. Na pracovný režim by si mali mladí ľudia zvykať už od pätnástich rokov na letných brigádach, napríklad v gastre. Vysokoškoláci by sa mali postupne posúvať k brigádam blízkym odboru, ktorý študujú. Práve skorý kontakt s praxou pomáha rýchlejšie sa zorientovať v realite trhu práce a overiť si, či zvolený smer zodpovedá očakávaniam.
