Majetok rodiny bývalého generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára dosahuje podľa konzervatívnych odhadov hodnotu niekoľkých miliónov eur. Spolu ide o 18 bytov, pričom dve nehnuteľnosti sa nachádzajú na jednej z najprestížnejších adries v Bratislave. Paradoxom je, že práve Čižnár počas svojho pôsobenia vo verejnej funkcii patril medzi najväčších zástancov prísnej kontroly majetkov verejných činiteľov.
Keď sa bývalý spolužiak premiéra Robert Fico stal generálnym prokurátorom, opakovane upozorňoval na nedostatočné preverovanie pôvodu majetku funkcionárov. Po vypuknutí kauzy Ladislava Bašternáka dokonca inicioval vypracovanie majetkových profilov viacerých vplyvných politikov strany Smer, pripomínajú Aktuality.
Dnes je však Jaromír Čižnár mimo verejného života a pozornosť médií sa sústreďuje na jeho vlastné rodinné investície. Získať jasné odpovede o tom, z akých zdrojov bolo rozsiahle portfólio nehnuteľností financované, sa ukazuje ako mimoriadne náročné.
Šestnásť bytov v Košiciach
Len tri roky po tom, ako Jaromír Čižnár v roku 2020 skončil vo funkcii generálneho prokurátora a vstúpil do advokácie, nadobudol spolu so synom Jurajom rozsiahly balík nehnuteľností. V roku 2023 získali šestnásť bytov v prerobenej bývalej ubytovni na košickom sídlisku Terasa na Triede SNP.
Nešlo o priamy nákup bytov, ale o prevzatie spoločnosti Byty Terasa, ktorú dovtedy vlastnil podnikateľ Ivan Foglar. Firma vznikla v roku 2020 a o rok neskôr sa stala vlastníkom predmetných nehnuteľností. Čižnárovci spoločnosť nekúpili priamo, ale prostredníctvom dcérskej firmy TODO Trade, ktorá je napojená na ich advokátsku kanceláriu.
Podľa zistení Aktualít sú byty momentálne prázdne. V minulosti slúžili na krátkodobý prenájom, no v novembri 2025 nájomníkom oznámili jeho ukončenie z dôvodu plánovanej rekonštrukcie. Oznámenie bolo podpísané Jurajom Čižnárom. Ivan Foglar neskôr potvrdil, že projekt nebol ekonomicky úspešný. Uviedol, že čistý mesačný výnos sa pohyboval okolo nuly a podnikanie sa ukázalo ako problematické. Dodal, že Juraj Čižnár bol jedným z viacerých záujemcov a pred uzatvorením obchodu sa osobne nepoznali. Presnú cenu odmietol uviesť, no kľúčovým faktorom bolo podľa neho prevzatie bankového úveru.
Luxusné bývanie pri Dunaji
Košické byty však tvoria len časť majetku rodiny. Vlastné bývanie si Čižnárovci zabezpečili v bratislavskom komplexe River Park, ktorý patrí medzi najluxusnejšie rezidenčné projekty na Slovensku. Syn bývalého generálneho prokurátora Juraj Čižnár si tam v novembri 2023 kúpil byt, o ktorom médiá písali už v minulosti. Ešte v čase, keď bol prokurátorom, v ňom býval ako nájomca. Denník N vtedy upozorňoval, že neboli známe parametre nájmu ani to, či zodpovedal trhovým cenám.
Podľa údajov z katastra má dnes Čižnárov byt v River Parku odhadovanú rozlohu vyše 150 metrov štvorcových. Porovnateľné byty sa v tomto komplexe v minulosti predávali za sumy od 1,2 do 2 miliónov eur. Ďalší byt v tom istom projekte nadobudla v roku 2024 aj Ľubica Čižnárová, ktorá je podľa informácií redakcie pravdepodobne manželkou Jaromíra Čižnára. Jej nehnuteľnosť má byť ešte priestrannejšia než byt ich syna.
Odpovede po týždňoch čakania
Jaromír Čižnár dlhodobo nereagoval na otázky. Až po 28 dňoch reagoval e mailom Juraj Čižnár. Uviedol, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe riadnych kúpnych zmlúv a súčasťou transakcií bol aj prechod bankových úverov. Predávajúci sa podľa jeho slov rozhodol predať majetok pre rizikovosť investície a hroziacu platobnú neschopnosť.
Ďalšie informácie odmietol poskytnúť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo a súkromný charakter záležitosti. Odpoveď však nevysvetľuje, z akých zdrojov rodina financovala kúpu podielov v spoločnostiach ani ďalšie náklady spojené s investíciami.
Otázniky vyvoláva aj ekonomický výkon spoločnej advokátskej kancelárie otca a syna. Podľa dostupných údajov vykázala za štyri roky kumulatívnu stratu približne 380 tisíc eur, čo spochybňuje tvrdenie, že práve advokácia je hlavným zdrojom financovania rozsiahleho majetku.
Čižnárova minulosť a tvrdé slová o majetkoch
Ironickým kontrastom je, že Jaromír Čižnár v minulosti patril k najtvrdším kritikom zákona o preukazovaní pôvodu majetku. V roku 2016 označil vtedajšiu právnu úpravu za ľahko obchádzateľnú a nefunkčnú. Navrhoval, aby pri nehnuteľnostiach presahujúcich určitú hodnotu museli funkcionári aktívne preukazovať pôvod financií.
Ako generálny prokurátor sa venoval aj konkrétnym kauzám. Po odhalení prípadov okolo Ladislava Bašternáka nariadil vypracovanie majetkových profilov viacerých politikov a podnikateľov, medzi nimi Roberta Kaliňáka, Jána Počiatka či Mareka Turčana. Riešil aj majetkové pomery prokurátora Bystríka Paloviča. Dnes sa však pozornosť obracia opačným smerom. Otázky o pôvode majetku rodiny bývalého šéfa prokuratúry zostávajú zatiaľ bez jasných odpovedí.
