Výbuchy emócií, krik v kuchyni a napäté situácie pred kamerami sa stali poznávacím znamením relácie Na nože. Jej hlavná tvár, šéfkuchár Martin Novák, však tvrdí, že za jeho reakciami netreba hľadať žiadny scenár ani pokyny z réžie. To, čo diváci vidia na obrazovke, je podľa neho autentická odpoveď na to, s čím sa v slovenských reštauráciách stretáva.
Už niekoľko rokov jazdí po celom Slovensku a snaží sa zachraňovať podniky, ktoré sa ocitli v kríze. Hoci má za sebou desiatky epizód, stále naráža na situácie, ktoré ho dokážu prekvapiť aj šokovať. Práve kombinácia silných ľudských príbehov, konfliktov a následnej premeny reštaurácií je dôvodom, prečo si relácia udržiava vysokú sledovanosť. Diváci majú možnosť nazrieť do zákulisia kuchýň, vidia napäté vzťahy medzi zamestnancami aj majiteľmi a zároveň sledujú, ako sa z beznádejného podniku môže stať miesto s novou šancou na prežitie.
Príbeh má podľa Nováka vždy dve roviny: tvrdú realitu a následný prerod, ktorý prináša úľavu aj nádej, hovorí Novák v rozhovore pre Pluska.sk.
Najsilnejšie naňho nepôsobia len zanedbané kuchyne či zlé jedlá, ale najmä osudy ľudí. Neraz sa pri nakrúcaní dostane k osobným drámam majiteľov alebo kuchárov a priznáva, že sú chvíle, keď mu dochádzajú slová. Vidí rozpadnuté rodiny, vyhorených podnikateľov aj rodičov, ktorí sa snažia zachrániť živobytie pre svoje deti. Práve tieto momenty mu pripomínajú, že nejde len o televíznu šou, ale o skutočné životy.
Martin Novák je známy tým, že sa neovláda vždy diplomaticky. Keď ho niečo nahnevá, emócie idú von. Odmieta však, že by išlo o herecký výkon. Tvrdí, že ho nikto nenúti byť tvrdý a jeho reakcie sú prirodzené. Vie o sebe, že má „krátku zápalnú šnúru“, no zároveň si uvedomuje, že stojí pred kamerami a nemôže sa správať tak, ako by sa správal v uzavretej kuchyni bez publika. Najviac ho dokáže vytočiť ľahostajnosť, špina v kuchyni, zlé skladovanie potravín, nezáujem personálu či mizerná kvalita jedla. To sú veci, ktoré považuje za neodpustiteľné.
„Nič nehrám, do ničoho ma nikto netlačí. Keď ma niečo nahnevá, vidieť to na mne. Mám krátku zápalnú šnúru – keď ma niečo naštartuje, ide to samo. Na druhej strane si uvedomujem, že je to televízna šou a zároveň moja práca, takže nemôžem vybuchnúť tak, ako by som možno vybuchol vo vlastnej kuchyni,“ tvrdí Martin.
Výčitky po natáčaní ho podľa vlastných slov netrápia. Zodpovednosť za chyby musí niesť každý.
Ak niekto zlyhá profesionálne a ohrozuje hostí alebo povesť podniku, považuje ostrú reakciu za oprávnenú. Sám priznáva, že v minulosti kričal aj na vlastných zamestnancov.
„Áno, zdvihol som hlas aj vo vlastnej kuchyni. Vždy mi ide o to, aby zákazník dostal sto percent za to, čo si zaplatí. Ak kuchár spraví chybu z benevolencie alebo ľahostajnosti a ovplyvní to servis, napríklad hostia čakajú dlhšie na jedlo, samozrejme, že ma to nahnevá. Keď je však práca dobre odvedená, viem aj pochváliť. Kuchyňa je živý organizmus, emócie tam lietajú,“ hovorí.
V kuchyni ide podľa neho o tímovú prácu, kde chyba jedného ovplyvňuje všetkých. Ak niekto zlyhá raz za čas, dá sa to odpustiť. Ak však robí chyby pravidelne a ostatní ich musia neustále naprávať, nemá u neho miesto.
Skúsenosti má aj z opačnej strany barikády. Ako mladý kuchár zažil tvrdých šéfov, ktorí sa s ním nemaznali. Chyby sa trestali krikom, niekedy aj lietajúcimi kuchynskými pomôckami. Práve vtedy sa naučil pokore a zodpovednosti. Keď spravil chybu, prijal kritiku, ospravedlnil sa a snažil sa ju už nezopakovať.
„Aj ja som si tým prešiel. Mal som nad sebou šéfov, a keď som niečo pokazil, vedeli byť veľmi tvrdí. Boli to iné časy. Lietali varešky aj lyžice, môj taliansky šéfkuchár bol temperamentný a s nikým sa nepáral. Keď som spravil chybu, vedel som sklopiť uši. Ak som niečo neurobil na sto percent alebo som to podcenil, niesol som následky. Po servise som za ním prišiel, ospravedlnil sa, uzavreli sme to a na druhý deň sa makalo odznova. Zapamätal som si to, poučil sa a tú istú chybu som už nezopakoval,“ pokračuje.
Dnes mu podľa neho u mladých kuchárov chýba schopnosť priznať si omyl a pracovať na sebe.
Napätie cíti aj počas samotného natáčania, najmä v momentoch, keď majitelia alebo personál prvýkrát ochutnávajú nové jedlá.
Práve vtedy čaká na ich reakcie…či zmenu prijmú, či im bude chutiť a či pochopia, že iná cesta môže fungovať lepšie. Tento okamih považuje za najsilnejší, lebo v ňom vidí, či jeho snaha mala zmysel.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
