Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici februára 2026, na čele preferencií by sa podľa exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre ta3 umiestnilo Progresívne Slovensko. Hoci strana oproti minulému mesiacu zaznamenala mierny pokles podpory, stále by dokázala získať najviac hlasov medzi voličmi, približne 20,1 percenta. Výraznejší nárast by teoreticky mohol prísť v prípade, že voliči, ktorí PS zvažujú ako druhú voľbu, by sa napokon rozhodli pre túto stranu. podpora by tak mohla vzrásť až na takmer 23 percent.
Tesne za lídrom sa umiestnila strana SMER-SD, ktorá zaznamenala mierny medzimesačný nárast o 0,2 percentuálneho bodu a jej volebný potenciál sa aktuálne pohybuje okolo 22,5 percenta. Tento trend naznačuje, že napriek rôznym politickým turbulenciám zostáva strana premiéra Roberta Fica stále silným konkurentom na scéne a jej stabilná voličská základňa ju drží vysoko, informuje TA3.
Prekvapením prieskumu je tretie miesto hnutia Republika, ktoré si polepšilo na 12,1 percenta a jeho volebný potenciál dosahuje približne 14 percent. Tento nárast naznačuje, že aj nové či kontroverznejšie politické hnutia dokážu získať stále viac podpory a prilákať voličov, ktorí hľadajú alternatívy k tradičným stranám.
Podľa výsledkov prieskumu by do Národnej rady preniklo osem politických subjektov. Po lídroch a tretom mieste by štvrtú pozíciu obsadilo hnutie Slovensko s podporou 8,1 percenta. Následovali by HLAS-SD s 7,3 percentami a SaS so ziskom 6,9 percenta. KDH by podľa údajov prieskumu získalo 6,3 percenta hlasov a Demokrati by sa do parlamentu dostali so ziskom 5,1 percenta.
Naopak, pred bránami parlamentu by zostali Aliancia – Szövetség, vládna SNS a Sme rodina. Ich zisky sa pohybovali pod hranicou 5 percent, čo ich v súčasnom politickom kontexte vylučuje z priameho boja o kreslá.
Vyrovnaný boj
V prepočte na mandáty by Progresívne Slovensko získalo 36 kresiel, SMER-SD 34 a Republika 21 mandátov. Menej zastúpenia by patrilo hnutiu Slovensko, HLAS-u a SaS s počtom 14, 13 a 12 kresiel, zatiaľ čo KDH by obsadilo 11 mandátov a Demokrati 9.
Takýto rozpis ukazuje relatívne vyrovnaný boj medzi hlavnými stranami, kde ani líder prieskumu nemá komfortnú väčšinu a každá strata alebo zisk hlasov môže výrazne ovplyvniť politickú scénu.
Kto je najdôveryhodnejším politikom?
Okrem volebných preferencií sa prieskum zameral aj na dôveryhodnosť lídrov politických strán. Najdôveryhodnejším ostáva premiér Robert Fico, ktorému dôveruje 38 percent respondentov, hoci viac než polovica opýtaných mu nedôveruje. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka získal dôveru 37 percent voličov, zatiaľ čo nedôveru mu vyjadrila väčšina. Nasleduje predseda Republiky Milan Uhrík s podporou 34 percent a nedôverou 45 percent respondentov.
V prieskume sa zároveň ukázalo, že dôveryhodnosť ďalších lídrov výrazne klesá. Predseda HLAS-u a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok má dôveru 27 percent voličov, Milan Majerský z KDH 26 percent a Branislav Gröhling zo SaS 25 percent. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Igor Matovič a Andrej Danko s podporou len 15 a 13 percent, pričom Boris Kollár získal len 6-percentnú dôveru opýtaných.
Rozhodnúť môžu ešte nerozhodnutí voliči
Zaujímavé sú aj údaje o volebnej motivácii. Z prieskumu vyplýva, že 69,3 percenta respondentov je pevne rozhodnutých, komu odovzdajú hlas, zatiaľ čo približne 14 percent stále váha a takmer 17 percent by sa volieb nezúčastnilo. Tieto čísla naznačujú, že hoci základná podpora hlavných strán je relatívne stabilná, rozhodujúce môžu byť práve nerozhodnutí voliči.
Prieskum agentúry SANEP bol realizovaný metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke 2 300 dospelých obyvateľov Slovenska. Výsledky ukazujú, že politická scéna je aj na začiatku roka 2026 dynamická, plná prekvapení a posunov, pričom silné postavenie majú tradičné strany aj nové hnutia, ktoré dokážu prilákať voličov hľadajúcich alternatívu.
