Ukrajina dôrazne odmietla akékoľvek ultimáta či nátlak zo strany vlád Maďarska a Slovenska, ktoré sa týkali dodávok energie. Reagovala tak na hrozby Budapešti a Bratislavy, že ak Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba, obidve krajiny prerušia dodávky elektriny. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny označilo takéto správanie za neprimerané a vyzvalo na rázne presmerovanie podobných požiadaviek priamo na Kremeľ, ktorý podľa Kyjeva za energetickú krízu nesie zodpovednosť.
Ukrajinské ministerstvo vo svojom vyhlásení zdôraznilo, že postup Maďarska a Slovenska je v aktuálnom kontexte, keď Rusko cielene útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, provokatívny a nezodpovedný. Podľa Kyjeva takéto hrozby ohrozujú energetickú bezpečnosť celého stredoeurópskeho regiónu a znemožňujú efektívnu ochranu pred dopadmi vojny na civilnú populáciu. Ruské útoky majú podľa Ukrajiny za cieľ pripraviť krajinu o elektrinu, plyn a teplo, najmä počas mrazivých zimných dní, čím sa snažia zvýšiť tlak na civilné obyvateľstvo, informuje Pravda.
Kyjev zároveň jasne odkázal, že ak majú mať podobné ultimáta zmysel, mali by byť smerované do Budapešti a Bratislavy k tým, ktorí priamo spolupracujú s Kremeľom, a nie k Ukrajine, ktorá sa snaží udržať energetickú infraštruktúru v prevádzke aj napriek každodenným útokom.
Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj reagoval s jemnou dávkou sarkazmu na situáciu, v ktorej sa Maďarsko stále spolieha na dovoz ruskej ropy, píše Pravda.
Tychyj prirovnal túto závislosť k správaniu závislých osôb a naznačil, že vláda Viktora Orbána sa snaží zachovať svoj energetický „návyk“ napriek tomu, že to ide proti spoločnej európskej politike.
Podľa jeho slov ide o obraznú metaforu, ktorá vysvetľuje, prečo Budapešť odmieta znížiť alebo zastaviť dodávky z Ruska, aj keď ostatné členské krajiny EÚ prijali opačný prístup. Tychyjove vyjadrenie prišlo v súvislosti so zastavením exportu nafty na Ukrajinu, a hoci priamo Slovensko nespomenul, jeho slová sa týkajú aj jeho situácie, keďže podobné spôsoby závislosti sa dajú paralelne vnímať aj v kontexte slovenských dodávok.
„Prepáčte, ale toto mi naozaj pripomína správanie narkomanov. Je to metafora vysvetľujúca správanie Orbánovej vlády, ktorá si v rozpore s európskou politikou chce udržať závislosť od ruskej ropy a plynu,“ citovala ho agentúra UNIAN.
„Ukrajinci majú záujem na tom, aby v Maďarsku bola vláda spriatelená s Ukrajinou. Ukrajina má záujem, aby v Maďarsku nastal chaos, za ktorý zaplatí národ, a takým spôsobom môžu (Ukrajinci) ovplyvniť vytvorenie vlády, ktorá by im vyhovovala,“ povedal Orbán.
Vážnu diplomatickú konfrontáciu okomentoval aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Podľa jeho vyjadrenia Ukrajina údajne používa zastavenie prepravy ropy ako nátlakový nástroj, ktorým chce Maďarsku narušiť dodávky palív a zároveň zvýšiť ceny pohonných hmôt tesne pred nadchádzajúcimi voľbami. Szijjártó zdôraznil, že Budapešť sa takémuto tlaku nehodlá podvoliť a odmieta akúkoľvek formu vydierania. Informoval o tom prostredníctvom sociálnej siete X, kde jeho príspevok okamžite vyvolal pozornosť médií aj politických analytikov.
Ropovod Družba, ktorý prepravuje ruskú ropu cez ukrajinské územie smerom do Maďarska a Slovenska, utrpel poškodenia v dôsledku januárových ruských útokov na energetické objekty na Ukrajine. Ukrajinské úrady informovali obidve vlády o aktuálnom stave a o nutnosti opráv, ktoré prebiehajú aj napriek neustálej hrozbe nových raketových útokov. Stabilizačné a opravné práce na ropovode prebiehajú dennodenne, pričom pracovníci energetických spoločností riskujú životy, aby zabezpečili, že dodávky pre civilistov aj priemysel budú fungovať.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
