Mimoparlamentná strana Republika rokuje o úzkej spolupráci v komunálnych voľbách s koaličnou SNS. Otázka spolupráce v budúcoročných parlamentných voľbách je ešte otvorená. S Ľudovou stranou Naše Slovensko Republika nerokuje. V diskusnej relácii televízie Joj 24 Politika 24 to uviedol predseda strany a europoslanec Milan Uhrík.
„Radi by sme dosiahli nejaký spoločný postup, aby vlastenecké národné hlasy neprepadli, aby bolo čo najviac vlasteneckých primátorov, starostov, županov. Toto je teraz naša najbližšia priorita. Či sa potom k tomu pridajú aj nejaké ďalšie strany, tak to je, samozrejme, na nich, my ich nevieme k tomu dotlačiť, ale určite takú ponuku spravíme,“ uviedol Uhrík.
Europoslanec tiež vyhlásil, že vládny Smer-SD nie je pre Republiku „vysnívaným partnerom“. Doplnil, že korektné vzťahy má strana aj s KDH či inými mimoparlamentnými stranami. Avizoval, že v prípade spolupráce s KDH by strana otvárala kultúrno-etické témy a našla by s kresťanskými demokratmi zhodu. Prioritou Republiky sú podľa neho silové zložky štátu a zdravotníctvo.
Uhrík sa v relácii tiež vyslovil za odsúdenie ruskej agresie voči Ukrajine. Zároveň však dodal, že bola vyprovokovaná. „Rusko v tejto vojne podľa mňa je agresor, ale zase nepovedal by som, že tá vojna bola nevyprovokovaná, ako sa hovorí. Tá vojna bola vyprovokovaná práve rozširovaním NATO,“ tvrdil.
Zmysel vidí aj vo vzniku novej bezpečnostnej architektúry v Európe. Takej, ktorá by zohľadňovala aj záujmy Ruska a Bieloruska. „Nehovorím o spoločnej armáde, aby sme sa nepochopili zle. Hovorím o novej bezpečnostnej stratégii, ktorú podľa mňa Európa potrebuje. Lebo NATO, ako Severoatlantická aliancia, je zastaralý koncept, ešte prežitok zo studenej vojny, ktorý vidíme, že robí viac problémov,“ myslí si. Ako doplnil, NATO sa bude musieť prispôsobiť geopolitickým zmenám.
Spájanie by im neprospelo
Ak by sa strany Smer, Hlas a SNS rozhodli vstúpiť do parlamentných volieb ako jeden blok, získali by podporu 25,6 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý bol vypracovaný pre 360tku. Výsledky zároveň naznačujú, že takýto krok by zásadne nezmenil pozíciu Progresívne Slovensko, ktoré by si udržalo podporu na úrovni 19,4 percenta.
Vznik trojbloku by však podľa prieskumu motivoval voličov viacerých opozičných subjektov. Najvýraznejšie by z toho profitovalo Hnutie Slovensko, ktoré by sa so ziskom 11,2 percenta umiestnilo na treťom mieste. Nasledovala by Republika s podporou 10,5 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj SaS so ziskom 8,5 percenta hlasov, KDH s podporou 7,9 percenta a Demokrati, ktorých by volilo 5,3 percenta respondentov.
Zaujímavosťou je, že hoci jednotlivé strany Smer, Hlas a SNS dosahujú v samostatných prieskumoch spolu približne 30 percent, ich spoločná kandidátka by mala podľa prieskumu slabší výsledok. Voličská podpora by sa v takom prípade rozdelila aj v prospech iných politických subjektov. Ak by sa k trojici Smer, Hlas a SNS pripojila aj strana Republika, spoločný blok by už získal podporu 31,9 percenta opýtaných.
Zaujímavé je aj to, ako sa preferencie menia v závislosti od toho, či by strany do parlamentu kandidovali spolu alebo samostatne. Ak by Smer, Hlas a SNS vytvorili jednotnú kandidátku, oslovili by tým spomínaných 25,6 % voličov. Ak by však tieto strany kandidovali samostatne, v súčte by dosiahli takmer 30 % hlasov. Podobný scenár by sa opakoval aj v prípade, keby vládny trojlístok medzi seba prizval aj Republiku. Takýto štvorblok by volilo takmer 32 % oprávnených voličov, no samostatné kandidátky jednotlivých strán by spolu dali dohromady takmer 40 % hlasov.
