Štyri roky otvorenej vojny na Ukrajine poznačil svetovú politiku aj ekonomiku. Rokovania o ukončení konfliktu medzi Ukrajinou, Ruskom a USA síce pokračujú, ale požiadavky Ruska považuje Kyjev za neprijateľné. Prelomiť nateraz nezmieriteľné postoje Moskvy a Kyjeva sa nedarí ani prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Jedinou istotou v tejto vojne zostáva zničená krajina a utrpenie civilistov.
“Ruská špeciálna operácia”, ktorá mala trvať pár dní, možno týždňov, bola od začiatku otvorená agresia Ruska na Ukrajinu, ktorá sa už natiahla na 4 roky. Mierové rokovania zatiaľ konkrétne závery nepriniesli, ale dôležité je, že vôbec sú.
“Ruské požiadavky sú veľmi tvrdé a oni od nich neustupujú. Napokon, ani sa netaja tým, že pokiaľ sa im nepodarí dosiahnuť významnú časť, možno všetky, ale významnú časť svojich požiadaviek voči Ukrajine prostredníctvom rokovania, tak budú pokračovať vo vojnových aktivitách do tej doby, kým situácia dozreje až natoľko, že si jednoducho možno Ukrajina povie dobre – zrejme budeme musieť robiť nejaké ťažké kompromisy,“ analyzuje súčasný stav poradca prezidenta SR Ján Kubiš pre Kanal1.
Bývalý šéf slovenskej diplomacie si myslí, že konflikt sa pomaly blíži k svojmu koncu.
“Je tam určitý progres, je vidieť proste, že strany chcú pokračovať v nejakých politických rozhovoroch, aby našli riešenie, čo mne hovorí, že naozaj možno už situácia dozrieva, ale neviem kedy to dopadne tak, že sa podarí dosiahnuť dohodu,” vysvetlil Kubiš.
Názorové rozpory v ukrajinskej delegácii
Podľa Kubišových informácií sú rozpory aj v samotnej ukrajinskej delegácii, ktorá sa zúčastňuje na rokovaniach. Liberálnejšie krídlo je vraj náchylné využiť ponuku prezidenta Trumpa a ukončiť konflikt čím skôr aj za cenu nejakých ústupkov.
Konzervatívnejšie krídlo predstavujú ľudia, ktorí jednoducho chcú bojovať až do konca a odmietajú akékoľvek územné ústupky. A tieto vnútorné rozpory brzdia aj napredovanie rokovaní.
“Ja som to zachytil, ale pochopiteľne nemám možnosť si to nejako autonómne overiť. V každom prípade áno, situácia sa nevyvíja nejako veľmi priaznivo pre Ukrajinu, ale zároveň ukrajinská strana si nemôže dovoliť a nechce dovoliť ísť na totálne ústupky, ktoré by boli v rozpore s ústavou a ktoré by neboli podporované obyvateľstvom Ukrajiny, ktoré krváca za to, aby si zachovalo suverenitu a územnú celistvosť do tej miery, ako je to možné,” myslí si poradca prezidenta SR.
Viacero odborníkov sa zhoduje na tom, že už teraz musia všetci zainteresovaní hráči pripraviť scenár na obdobie po vojne. Dôležitý bude postoj Európy a bezpečnostné garancie.
“Nie je to jedno, ako sa tá vojna skončí, pretože pre nás ako Európanov je veľmi dôležité, či Ukrajinci zostanú na Ukrajine a budú chcieť budovať opäť svoju krajinu, alebo či sa rozpustia a rozptýlia v Európe a budú si chcieť hľadať už inú budúcnosť s tým, že ich krajina je naozaj zničená,” upozornil na možné riziká Kubiš.
Napriek zničenej infraštruktúre by sa mali všetky strany snažiť o to, aby Ukrajina zostala fungujúcou krajinou. Negatívnym dôsledkom by pre Európu aj svet bolo, ak by na Ukrajine zavládol chaos a Ukrajina by sa prepadla do niečoho ako občianskej vojny.
“A to by bola čierna mora aj pre nás, Európanov. Toto by mohol byť argument, ktorý by mohol Rusov presvedčiť, že teda dobre – stačilo, že ten tlak je už prílišný a ak chceme mať nejaký zrozumiteľný výsledok, tak by mal byť taký, aby Ukrajina zostala fungujúcim štátom,” myslí si Kubiš.
Ukrajinská strana chce dôstojný mier, Rusi čo najväčšie územné zisky a svet takú mierovú dohodu, ktorá by bola trvalá so silnými garanciami. Tie musia ktorejkoľvek zo strán zabrániť v snahách obnovením bojov zvrátiť negatívne výsledky či dosiahnuť ešte niečo viac.
