Progresívne Slovensko zaznamenalo výrazný POKLES preferencií. So Smerom sú pri sebe, TÁTO strana však narástla

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič, predseda Republiky Milan Uhrík, predseda Smeru Robert Fico, predseda KDH Milan Majerský. Foto: TASR/Martin Baumann, Pavel Neubauer, Jakub Kotian, Veronika Mihaliková, canva, koláž istream
Reklama

Najnovšie údaje o volebných preferenciách priniesli viacero zaujímavých zistení. Opozičný líder Progresívne Slovensko, ktorý sa dlhodobo držal na čele rebríčkov, zaznamenal ďalší pokles podpory a v súčasnosti sa nachádza na porovnateľnej úrovni so stranou Smer SD.

Ak by sa parlamentné voľby uskutočnili vo februári, prvenstvo by si ešte udržalo Progresívne Slovensko so ziskom 18,8 percenta hlasov. Jeho náskok pred druhým Smerom SD by však bol minimálny, rozdiel by predstavoval len 0,4 percentuálneho bodu. Na tretej priečke by sa umiestnila Republika, ktorá zaznamenala mierny úbytok podpory z predchádzajúcich 12,3 na 11,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos realizovaného pre Denník N.

Štvrté miesto by obsadilo Hnutie Slovensko, ktorého preferencie postupne rastú a aktuálne dosahujú 8,8 percenta. Tesne za ním by skončila strana Sloboda a Solidarita s podporou 8,4 percenta. Koaličný Hlas SD by sa umiestnil až na šiestej pozícii so ziskom 7,4 percenta, pričom jeho mierny nárast sa pohybuje na hranici štatistickej odchýlky. Pozornosť však pútajú Demokrati, ktorí sa už neocitajú na chvoste parlamentného spektra a so ziskom 6,2 percenta predbehli Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré by získalo rovných 6 percent.

SubjektPreferencieKreslá v parlamente
PS18,8 %33
Smer-SD18,4 %32
Republika11,7 %21
Hnutie Slovensko8,8 %15
SaS8,4 %15
Hlas-SD7,4 %13
Demokrati6,2 %11
KDH6 %10
Aliancia4,7 %-
SNS2,8 %-
Sme rodina2,5 %-

Za hranicou vstupu do parlamentu by sa ocitli Aliancia so 4,7 percenta, Slovenská národná strana s 2,8 percenta a hnutie Sme rodina, ktorému by prieskum prisúdil 2,5 percenta hlasov.

Čo stojí za poklesom

Najvýraznejší prepad podpory Progresívneho Slovenska je viditeľný práve v modeli agentúry Ipsos. Tento vývoj súvisí najmä s mimoriadne silným výsledkom z novembra 2025, keď progresívci dosiahli podporu takmer 24 percent. V priebehu troch mesiacov tak prišli približne o päť percentuálnych bodov.

Poslanci NR SR počas rokovania 43. schôdze Národnej rady SR 11. decembra 2025 v Bratislave. Zdroj: FOTO TASR/Jakub Kotian

Sociológ Roman Pudmarčík z Ipsosu upozornil, že novembrové čísla boli namerané krátko po masových celoštátnych protestoch zo 17. novembra, ktorým predchádzali ďalšie demonštrácie. Podľa jeho hodnotenia mohli vtedajšie konflikty premiéra Roberta Fica so študentmi, kriedové nápisy v uliciach a zvýšená viditeľnosť PS výrazne ovplyvniť výsledok prieskumu. Aktuálny pokles preto môže znamenať návrat podpory na dlhodobo udržateľnejšiu úroveň. V porovnaní s januárom stratilo PS takmer dva percentuálne body.

Predstavitelia PS pre Denník N uviedli, že situáciu berú vážne a dôvody poklesu si interne vyhodnocujú. Zároveň však nepovažujú za rozhodujúce aktuálne témy, ako sú diskusie o Benešových dekrétoch či medializované záležitosti občianskeho združenia spojeného s rodinou predsedu Michala Šimečku.

Poslanec parlamentu SR a predseda Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Foto: TASR/Martin Baumann

Progresívne Slovensko čaká 28. marca stranícky snem, na ktorom budú delegáti rozhodovať o novom vedení. Michal Šimečka je jediným kandidátom na post predsedu a stranu vedie od roku 2022.

Prelievanie medzi stranami

Zníženie preferencií PS zatiaľ neznamená výrazné oslabenie opozície ako celku. Presuny voličov sa podľa dostupných údajov odohrávajú najmä v rámci opozičného a koaličného bloku bez výrazného prelínania medzi nimi. Už v januári posilnila SaS, ktorej podpora sa dostala nad hranicu ôsmich percent, a februárové meranie tento trend potvrdilo. Mierny rast zaznamenali aj Demokrati, ktorí si aktuálne držia podporu nad šiestimi percentami.

Zdroj: TASR/Roman Hanc

Práve tieto dve strany majú s Progresívnym Slovenskom najväčší prienik potenciálnych voličov. Februárový model ukázal, že polovica sympatizantov PS by ako alternatívu zvažovala SaS a približne štvrtina by za určitých okolností podporila Demokratov. Podpora Hnutia Slovensko vedeného Igorom Matovičom sa po predchádzajúcom raste stabilizovala a dlhodobo sa pohybuje v rozpätí od ôsmich do deviatich percent.

V prípade vládnych strán a Republiky sa od januára neobjavili výraznejšie výkyvy. Preferencie Smeru SD sa držia v rámci štatistickej spoľahlivosti a Republika sa už v predchádzajúcom modeli dostala na úroveň okolo dvanástich percent, ktorú si zatiaľ udržiava.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Z domova