Generálna prokuratúra upozorňuje, že regulácia parkovania je zásahom do práv občanov a musí mať jasný zákonný základ. Kontrola z roku 2025 odhalila porušenia zákona až v 80 percentách preskúmaných prípadov, čo vyvolalo diskusiu o potrebe legislatívnych zmien.
Diskusia v parlamente ukázala, že problém parkovania nie je len technickou otázkou, ale aj právnou a spoločenskou témou. Zástupcovia štátu, samospráv aj odborných organizácií sa zhodli, že bez jasných pravidiel hrozí chaos, nerovnosť medzi obyvateľmi a spochybňovanie uložených pokút. Informuje o tom portál Pravda.
Prokuratúra: regulácia zasahuje do práv občanov
Okrúhly stôl otvoril Richard Raši spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom. Zástupca generálnej prokuratúry Peter Mihál vysvetlil, že kontrola bola nevyhnutná, pretože „regulácia parkovania je zásah do práv občanov“. Podľa neho sa v podnetoch od verejnosti čoraz častejšie objavujú aj agresívne reakcie na mestské parkovacie politiky. „Každý chce parkovať pod oknom a každý si myslí, že mu patrí verejný priestor,“ konštatoval prokurátor.
Jedným z hlavných problémov je spôsob, akým samosprávy zavádzali parkovanie. Mnohé mestá neprijali pravidlá formou všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ale prostredníctvom interných smerníc, parkovacích poriadkov či len dopravných značiek.
Takéto dokumenty však nemajú silu miestneho zákona, a ak chce obec ukladať povinnosti či pokuty, musí mať jasnú právnu oporu.
Pokuty, ktoré môžu byť nezákonné
Prokuratúra upozornila aj na prípady, keď boli vodiči sankcionovaní na základe právne sporných pravidiel. Ak nemali zákonný základ, pokuty môžu byť nezákonné a teoreticky by sa museli vracať. „Niektoré obce prijali všeobecné záväzné nariadenia, napríklad zákaz zastavenia v celej obci, čo je až úsmevné, pretože to znamená, že všetci, ktorí sa presúvajú v motorovom vozidle, musia byť neustále v pohybe,“ uviedol Mihál počas diskusie.
Kontrola poukázala aj na nerovnaké podmienky pri parkovacích kartách. V niektorých mestách boli zvýhodňovaní zamestnanci obce, inde sa rozlišovalo medzi vlastníkmi bytov a apartmánov. Podľa prokuratúry ide bez jasného zákonného dôvodu o diskrimináciu.
Ďalším problémom je takzvaná digitálna diskriminácia. Niektoré mestá umožňovali platenie parkovného výlučne cez mobilnú aplikáciu, čím vylúčili ľudí bez smartfónu. Prokuratúra zároveň upozornila, že úplné zrušenie hotovostných platieb nie je možné bez výslovného zákona.
Rezidenčné parkovanie v právnej „šedej zóne“
Slovenské zákony presne nedefinujú, čo je rezidenčné parkovanie a aké pravidlá pri ňom môžu samosprávy nastaviť. Mestá si preto vytvárajú vlastné systémy, čo zvyšuje riziko prekročenia právomocí.
Kontrola z roku 2025 preskúmala 577 všeobecne záväzných nariadení a iných aktov. V 460 prípadoch – teda približne v 80 percentách – bolo zistené porušenie zákona. Prokuratúra reagovala 372 protestmi a 79 upozorneniami, pričom len v deviatich prípadoch samosprávy chyby odstránili samy.
Podpredseda Združenie miest a obcí Slovenska a starosta bratislavského Ružinova Martin Chren zdôraznil, že cieľom nie je zrušiť rezidentské parkovanie, ale jasne ho definovať. „Najlepšie by bolo prijať do otvoreného zákona o cestnej premávke ešte v apríli úpravu rezidentského parkovania, a nielen trvalého a dočasného,“ povedal.
Podľa neho musí byť definícia dostatočne všeobecná, aby zohľadnila rozdiely medzi mestami, ako je Bratislava a turistické lokality typu Vysoké Tatry.
Do diskusie sa zapojili aj zástupcovia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Zazneli rozdielne názory na to, či má byť parkovanie regulované najmä cez VZN alebo cez dopravné značenie. Prokuratúra zdôraznila, že cieľom nie je rušenie značiek, ale sporných dodatkov, napríklad označenia „rezidenti“.
Legislatívne zmeny na obzore
Diskusie sa zúčastnili aj poslanci Marek Lackovič (PS) a Ondrej Dostál (SaS). Dostál uviedol, že novela zákona o cestnej premávke by mala ísť do druhého čítania v apríli a do tretieho pravdepodobne v máji alebo júni. O ďalšom postupe sa má rozhodnúť na plánovanom stretnutí 17. marca.
Diskusia ukázala, že parkovanie sa stalo jednou z najcitlivejších tém medzi samosprávami a štátom. Bez jasnej legislatívy hrozí, že sa parkovacie politiky budú naďalej dostávať do konfliktu so zákonom – a v konečnom dôsledku aj s občanmi.
