V roku 2024 sme na Slovensku vyprodukovali 2,65 milióna ton komunálneho odpadu. V prepočte to znamená, že každý obyvateľ vyhodil v priemere 489 kilogramov odpadu ročne. Oproti stavu spred desiatich rokov ide o nárast takmer o polovicu.
Komunálny odpad je pre Slovensko výzva. Alarmujúcejšie ako samotný objem odpadu je spôsob, akým s ním nakladáme.
Približne 38 % odpadu z domácností stále končí na skládkach, ktoré predstavujú najmenej ekologický spôsob jeho likvidácie. Miera recyklácie dosiahla 52 %, no iba približne 7 % komunálneho odpadu sme dokázali energeticky zhodnotiť – teda premeniť na elektrinu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu.
Skládková veľmoc v srdci Európy
Príkladom efektívneho systému odpadového hospodárstva sú krajiny ako Nemecko, Rakúsko či štáty zoskupenia BENELUX. Tieto krajiny dlhodobo dosahujú mieru recyklácie nad 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú.
Skládkovanie je u nich minimálne, v niektorých prípadoch takmer nulové. Kým vyspelé ekonomiky už dnes budujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko naďalej patrí medzi krajiny s vysokou mierou skládkovania. Tento model je z environmentálneho aj ekonomického hľadiska dlhodobo neudržateľný.
„Rovnako dôležité je však uvedomiť si, že popri výraznom obmedzení skládkovania potrebujeme víziu pre odpad, ktorý už nie je možné ďalej spracovať. Potrebujeme vybudovať na Slovensku aspoň štyri spaľovne, ktoré umožnia premeniť odpad na teplo alebo elektrickú energiu,” skonštatoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Podľa poslanca NR SR Jána Blcháča (Hlas-SD) stagnácia v odpadovej politike súvisí aj s odkladom povinnosti obcí mechanicky a biologicky upravovať odpad pred jeho skládkovaním. Tú poslanci NR SR posunuli na 1. 1. 2027.
Odklad síce pomôže na určitý čas obciam, ktoré majú v čase konsolidácie napäté rozpočty, ale bráni splneniu cieľov recyklácie a obmedzenia skládkovania.
Opoziční poslanci zasa kritizujú prijímanie zákonov, ktoré podľa nich spôsobujú, že Slovensko nestíha znižovať podiel skládkovania a zvyšovať recykláciu. Upozorňujú aj na to, že centralizácia rozhodovania môže znížiť motiváciu samospráv či výrobcov investovať do lepšieho triedenia a recyklácie.
Ciele EÚ: 65 % recyklovať, maximálne 10 % skládkovať
Produkcia komunálneho odpadu bude podľa odhadov v nasledujúcich rokoch naďalej rásť. Slovensko tak stojí pred zásadnou výzvou – splniť ciele reformného balíka Európskej únie zameraného na prechod k obehovému hospodárstvu.
Tie hovoria jasne: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % ukladať na skládky. Bez dobudovania kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu bude dosiahnutie týchto cieľov len ťažko realizovateľné.
Energetické využitie odpadu totiž predstavuje medzičlánok medzi recykláciou a skládkovaním a umožňuje znížiť objem odpadu ukladaného na skládky a zároveň získať energiu z materiálov, ktoré už nie je možné ďalej recyklovať.
Na Slovensku podľa ministra životného prostredia potrebujeme približne štyri spaľovne, lebo približne milión ton odpadu, ktorý končí na skládkach, budeme musieť takto spracovať.
„Takže východ bude potrebovať posilniť kapacity, stredné Slovensko, jedna spaľovňa sever, potom západ Slovenska a ešte nám bude potrebné posilniť nejaké zneškodňovanie toxických materiálov. Pretože veľa tých enviro záťaží, ktoré tu historicky sú, tak viete, že s nimi nevieme nič robiť len preto, lebo nie sú spaľovacie zariadenia a sme odkázaní dnes na to, či nám to západ zoberie. Západ rozumieme Rakúsko a Rakúsko rozumieme Viedeň, pretože vo Viedni majú tri spaľovne,“ vysvetlil Tomáš Taraba.
„Nečistý biznis“ ako moderná infraštruktúra budúcnosti
Na úrovni Európskej únie zohráva kľúčovú úlohu stratégia European Green Deal, ktorej cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Jedným z jej pilierov je prechod na obehové hospodárstvo – teda maximalizovanie využitia odpadu ako zdroja a minimalizovanie jeho skládkovania.
Na túto víziu nadväzuje aj iniciatíva Clean Industrial Deal, ktorá ide ešte ďalej v oblasti priemyselnej transformácie, dekarbonizácie a posilňovania konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Odpadové hospodárstvo sa tak mení z vnímaného „nečistého biznisu“ na modernú infraštruktúru budúcnosti.
