Práca cez mobilné aplikácie sa za posledné roky stala bežnou súčasťou moderného životného štýlu. Taxikári, kuriéri či ďalší pracovníci si vďaka platformám dokážu flexibilne privyrobiť, pracovať podľa vlastného času a kombinovať viacero zdrojov príjmu.
Teraz však prichádza zásadná zmena, ktorá môže celý tento model výrazne premeniť. Ministerstvo práce pripravuje legislatívu, ktorá má po prvýkrát komplexne upraviť takzvanú platformovú prácu.
Ako uviedla Pravda.sk, kľúčovou novinkou je zavedenie právnej domnienky pracovného pomeru. Ak digitálna platforma vykazuje znaky kontroly nad pracovníkom, bude sa automaticky predpokladať, že ide o zamestnanecký vzťah, nie o podnikanie. Platforma by musela dokázať opak. Tento krok vychádza z európskej smernice z roku 2024, ktorej cieľom je zabezpečiť ochranu ľudí pracujúcich v digitálnej ekonomike a zjednotiť pravidlá v rámci EÚ.
Nové pravidlá majú priniesť aj väčšiu transparentnosť algoritmov. Platformy by mali vysvetľovať, ako prideľujú objednávky, hodnotia výkon či rozhodujú o obmedzení prístupu k práci. Pracovníci by zároveň získali možnosť napadnúť automatizované rozhodnutia, ktoré dnes často vznikajú bez ľudského zásahu.
- jasnejšie pravidlá pre platformovú prácu
- možnosť preskúmať rozhodnutia algoritmov
- väčšia právna ochrana pracovníkov
- povinnosť platforiem preukazovať status podnikania
Flexibilita verzus istota zamestnania
Mnohí kuriéri a digitálni taxikári dnes fungujú ako živnostníci a oceňujú slobodu, ktorú im tento model poskytuje. Môžu si vyberať objednávky, pracovať pre viacero platforiem a sami si určujú, kedy a koľko budú pracovať. Práve flexibilita je pre mnohých hlavným dôvodom, prečo sa rozhodli pre tento typ práce.
Zástupcovia firiem upozorňujú, že zavedenie zamestnaneckého modelu by mohlo túto flexibilitu obmedziť. Mnohí pracovníci by podľa nich stratili možnosť prispôsobiť si prácu vlastnému životnému štýlu, čo je dôležité najmä pre tých, ktorí majú donášku či jazdenie ako vedľajší príjem. Podľa prieskumov by časť vodičov pracovala menej, ak by museli dodržiavať pevný pracovný čas, čo by mohlo znížiť dostupnosť služieb.
Na druhej strane, zástancovia legislatívy argumentujú stabilnejšími pracovnými podmienkami a sociálnym zabezpečením. Zamestnanecký status by znamenal nárok na dovolenku, odvody či ochranu v prípade sporu so zamestnávateľom. Ide teda o klasický konflikt medzi slobodou podnikania a istotou pracovného pomeru.
Vyššie ceny a boj proti fiktívnym živnostiam
Zmena statusu pracovníkov by mala aj ekonomické dôsledky. Ak by platformy museli platiť odvody, dodržiavať pracovný čas a poskytovať ďalšie zákonné benefity, ich náklady by výrazne vzrástli. Očakáva sa, že tieto náklady by sa premietli do cien jázd a doručovania jedla. Lacná doprava a rýchla donáška, na ktoré sú zákazníci zvyknutí, by tak už nemuseli byť samozrejmosťou.
Legislatíva zároveň zapadá do širšieho plánu vlády sprísniť pravidlá pre takzvané fiktívne živnosti. Ide o situácie, keď ľudia formálne podnikajú, no v praxi pracujú ako zamestnanci pod kontrolou jedného objednávateľa. Štát tým prichádza o dane a odvody, preto chce časť týchto pracovníkov presunúť do klasického pracovného pomeru. Odhady hovoria, že zmena by sa mohla dotknúť desaťtisícov ľudí a priniesť verejným financiám stovky miliónov eur ročne.
Zamestnávatelia však varujú, že nie všetci pracovníci sa automaticky presunú do zamestnaneckého režimu. Časť môže odísť do sivej ekonomiky alebo úplne skončiť s prácou, čo by znížilo očakávaný prínos pre štát. Napriek tomu je jasné, že digitálna práca cez aplikácie vstupuje do novej éry, kde bude dôležitá rovnováha medzi modernou flexibilitou a tradičnými pracovnými pravidlami.
