Akciové trhy sú od začiatku roka mimoriadne kolísavé a investori majú na stole množstvo neistôt. Riešia obchodné clá, geopolitické napätie aj rýchly nástup umelej inteligencie, ktorá mení fungovanie firiem a celých sektorov.
Napriek tomu známy ekonóm Mark Zandi pre Business insider upozorňuje, že riziká môžu byť ešte väčšie, než si väčšina trhu pripúšťa.
Podľa jeho analýz sa finančné trhy čoraz viac vzďaľujú od reálneho ekonomického vývoja. Vysoké ceny aktív podľa neho nemusia odrážať skutočnú výkonnosť ekonomiky, ale skôr špekulatívne očakávania. Investori často nakupujú len preto, že ceny v minulosti rástli, a predpokladajú, že rast bude pokračovať automaticky.
Zandi varuje, že takáto dynamika môže viesť k náhlemu výpredaju aktív. Ak by ceny prudko klesli, nezasiahlo by to len burzu, ale aj bežnú ekonomiku, keďže finančné trhy ovplyvňujú správanie spotrebiteľov aj firiem.
Riziko sa netýka len akcií, ale aj „bezpečných“ prístavov
Mnohí investori sa v časoch neistoty spoliehajú na aktíva, ktoré sa považujú za stabilné. Zandi však upozorňuje, že ani tie nemusia byť úplne imúnne voči otrasom. Do rizikovej zóny zaraďuje aj zlato, striebro a kryptomeny, ktoré v poslednom období profitovali zo zvýšenej geopolitickej neistoty.
Jeho pohľad naznačuje, že potenciálne turbulencie môžu zasiahnuť celý finančný systém, nielen tradičné akciové trhy. Ak by sa investori začali masovo zbavovať aktív, mohlo by to vyvolať dominový efekt naprieč rôznymi triedami investícií.
Medzi hlavné faktory, ktoré môžu zvýšiť volatilitu, patria:
- rastúca špekulácia na trhoch a vysoké ocenenia aktív,
- geopolitické riziká a možné konflikty,
- neistota okolo obchodných ciel a politických rozhodnutí,
- technologické zmeny, ktoré môžu narušiť tradičné biznis modely.
Krehká ekonomika a možné šoky z dlhopisového trhu
Zandi zároveň upozorňuje, že ekonomika je v súčasnosti zraniteľná. Spotrebiteľské výdavky klesajú a firmy sú opatrnejšie pri investovaní. Rast reálneho HDP je len mierne nad 2 %, čo je menej než odhadovaný potenciál ekonomiky.
Zamestnanosť stagnuje, nezamestnanosť pomaly rastie a inflácia sa drží na nepohodlne vysokej úrovni približne 3 %.
Osobitnú pozornosť venuje trhu so štátnymi dlhopismi, ktorý sa tradične považuje za symbol stability. Zandi upozorňuje, že ak by sa veľkí inštitucionálni investori alebo hedžové fondy začali obávať o stabilitu ekonomiky, mohli by dlhopisy rýchlo predávať. To by viedlo k poklesu ich cien a rastu úrokových sadzieb.
Vyššie úroky by zdražili hypotéky, podnikateľské úvery a financovanie firiem, čo by mohlo spomaliť ekonomickú aktivitu. V kombinácii s externými šokmi, ako sú nové obchodné clá alebo potenciálne vojenské konflikty, by to mohlo výrazne ovplyvniť finančné trhy aj bežné domácnosti.
