Bratislava v uplynulých dňoch pristúpila k obmedzeniu núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu po tom, ako Kyjev neobnovil tranzit ropy smerom na Slovensko. Predseda vlády Robert Fico zároveň naznačil, že kabinet zvažuje aj ďalšie odvetné kroky. Tento postup však vyvolal kritiku zo strany odborníkov na energetiku.
Ako pre Český rozhlas Plus uviedol energetický analytik a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, ide o rozhodnutie, ktoré vážne poškodzuje povesť Slovenska v zahraničí. Podľa jeho hodnotenia nejde len o reputačný problém spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ale o zásah do obrazu krajiny ako spoľahlivého partnera v rámci Európskej únie.
O to problematickejšie vyznieva tento krok v čase štvrtého výročia začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, keď sa od členských štátov očakáva skôr solidarita než politický nátlak.
Hirman upozorňuje, že súčasná situácia je dôsledkom dlhodobo zlyhávajúcej energetickej politiky orientovanej na ruské suroviny. Prerušenie dodávok ropy cez ropovod Družba podľa neho jasne ukázalo, aké krehké je spoliehanie sa na tranzit cez územie krajiny, ktorá je terčom vojenských útokov.
Poškodenie infraštruktúry pri meste Brody, ktorým prechádza aj ropovod, bolo výsledkom ruských raketových a dronových útokov. V takýchto podmienkach považuje za ilúziu očakávať stabilné a bezpečné dodávky ruských surovín.
„Dovoz ruských surovín cez Ukrajinu je rizikový, pretože na Ukrajine už štyri roky prebieha plošná vojenská agresia Ruska. Očakávať, že za danej situácie bude dovoz týchto surovín stabilný a bezpečný, je absolútne naivný a chybný. A potom je tu stratégia nákupu ropy spoločnosti MOL, ktorá vlastní bratislavský Slovnaft – slovenská vláda v ňom nevlastní ani jednu akciu,“ hovorí Hirman.
Slovensko teda podľa Hirmana nemá priamy vplyv na nákup ropy pre rafinériu Slovnaft, keďže jej vlastníkom je maďarský koncern MOL. Ide o súkromnú spoločnosť, v ktorej slovenský štát nevlastní žiadny podiel.
Zodpovednosť za zabezpečenie alternatívnych zdrojov preto leží predovšetkým na tomto podniku, nie na vláde. Napriek tomu sa politický tlak presunul na Ukrajinu, hoci existujú aj iné možnosti, ako riešiť výpadky dodávok.
Pokiaľ ide o samotné obmedzenie elektriny, jeho rozsah zatiaľ nie je jednoznačný. Ukrajinský prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo oznámil, že nemá oficiálne potvrdenie o úplnom zastavení núdzových dodávok zo Slovenska.
Zároveň uviedol, že v poslednom období mali tieto dodávky len veľmi obmedzený charakter. To znamená, že rozhodnutie Bratislavy by nemalo zásadne destabilizovať ukrajinskú energetickú sieť, ktorá je dlhodobo vystavená bombardovaniu a funguje na hranici svojich možností.
„Ukrenergo potvrdilo, že dodávky za posledné obdobie mali len veľmi obmedzený charakter. To znamená, že by toto rozhodnutie nemalo zásadným spôsobom narušiť stabilitu energetickej siete na Ukrajine, ktorá je pod neustálym bombardovaním Putinových rakiet a dronov a potáca sa na hranici kolapsu. Slovensko podľa Fica zastavilo dodávky elektriny na Ukrajinu. Pohrozil ďalšími odvetnými opatreniami Určite je to obrovská reputačná strata pre samotný SEPS, a to medzi operátormi združenými v Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav elektriny (Entso-e), ktorého členom je aj Ukrajina. Samozrejme je to reputačná strata aj pre Slovensko ako štát a ako člena Európskej únie. Zvlášť na štvrté výročie začiatku plošnej invázie Vladimíra Putina proti Ukrajine je to zo strany Slovenska nehoráznosť,“ pokračuje.
Z reputačného hľadiska však ide o vážny problém. SEPS si týmto krokom podľa odborníkov poškodzuje postavenie medzi európskymi prevádzkovateľmi prenosových sústav združenými v organizácii ENTSO-E, ktorej členom je aj Ukrajina.
Negatívny obraz sa prenáša aj na Slovensko ako členský štát Európskej únie, keďže rozhodnutie môže byť vnímané ako necitlivé a politicky motivované.
Napätie medzi Bratislavou a Kyjevom súvisí predovšetkým s prerušenými dodávkami ropy cez ropovod Družba. Maďarská diplomacia tvrdí, že potrubie je plne funkčné, pričom sa odvoláva na informácie z ruských zdrojov.
„Myslíte si, že odvolávať sa na informácie Ruska, agresora a páchateľa, že ropovod, ktorý poškodili ruské rakety a drony na území Ukrajiny, je v poriadku, že to je seriózne?“ pýta sa Hirman.
Rovnaké stanovisko prezentoval aj slovenský premiér s poukazom na správy tajných služieb. Hirman však takéto argumenty považuje za nedôveryhodné, keďže pochádzajú zo strany štátu, ktorý je agresorom a zároveň priamo zodpovedný za poškodenie infraštruktúry na ukrajinskom území. Podľa neho ide skôr o politickú interpretáciu než o reálny opis situácie.
Kľúčovým faktom zostáva, že koncern MOL má technickú možnosť zabezpečiť dodávky ropy aj inou trasou, konkrétne prostredníctvom ropovodu Adria z Chorvátska. Tento model využívajú aj rafinérie v Česku či v Poľsku.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
