Slovensko šokuje v rebríčku EÚ, je až štvrté od konca. Kto vedie Európu a kto zaostáva?

Slovensko je medzi najhoršími ekonomikami EÚ.
Slovensko je medzi najhoršími ekonomikami EÚ. Zdroj: Pixabay/mutizgi, Unsplash/ Martin Katler, Freepik
Reklama

Slovensko sa aj naďalej nachádza medzi krajinami Európskej únie s nižšou úrovňou ekonomickej vyspelosti, pričom jeho pozícia sa v posledných rokoch prakticky nemení.

Podľa najnovšieho indexu prosperity, ktorý vytvorili analytici z Českej sporiteľni a portálu Evropa v datech, sa Slovensko umiestnilo až na 24. mieste zo všetkých členských krajín EÚ. To znamená, že horšie sú len tri štáty a to Bulharsko, Poľsko a Grécko.

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Švédsko, ktoré je považované za najvyspelejšiu ekonomiku Európskej únie, a hneď za ním nasledujú Nemecko a Dánsko.

Tieto krajiny dominujú najmä v oblasti životnej úrovne obyvateľov, technologickej vyspelosti a schopnosti generovať vysokú pridanú hodnotu vo svojich výrobkoch a službách.

Švédsko. Zdroj: Unsplash/Ferhat Deniz Fors

Index prosperity hodnotí ekonomickú vyspelosť krajín na základe desiatich rôznych ukazovateľov, ktoré dohromady poskytujú obraz o kvalite života a ekonomickej sile štátu, informuje portál Tvnoviny.sk.

Medzi tieto ukazovatele patrí ekonomická komplexita, ktorá ukazuje, ako dokáže krajina vyrábať a exportovať rôznorodé a technologicky náročné produkty, HDP na obyvateľa, ktorý je často považovaný za najdôležitejší ukazovateľ životnej úrovne, pomer HDP k HND, hrubá pridaná hodnota v pomere k celkovej produkcii, miera inflácie, investície voči HDP, počet robotov na desaťtisíc zamestnancov, pridaná hodnota vývozu, priamy zahraničný kapitál a pomer verejného dlhu k HDP.

Každý z týchto ukazovateľov zachytáva inú stránku ekonomickej výkonnosti, od technologickej zručnosti a produktivity práce až po schopnosť prilákať investície a udržiavať finančnú stabilitu.

Slovensko si vo väčšine týchto kategórií udržiava pozíciu blízku spodku rebríčka, čo naznačuje, že krajina stále zaostáva za väčšinou západoeurópskych štátov.

Bratislava. Zdroj: Pixabay/Walkerssk

Už päť rokov sa Slovensko pohybuje na 24. alebo 25. priečke, a medzi postkomunistickými krajinami patrí medzi tie, ktoré dosahujú najnižšie hodnotenia. Naopak, Česká republika a Slovinsko pravidelne dosahujú v rebríčku vysoké priečky a pohybujú sa okolo ôsmeho a deviateho miesta, čo odráža ich stabilnejšiu a diverzifikovanejšiu ekonomiku.

Aj keď celkové hodnotenie Slovenska nie je pozitívne, existujú oblasti, v ktorých krajina dosahuje relatívne dobré výsledky. Jednou z nich je kategória ekonomická komplexita, kde Slovensko obsadilo 10. priečku. Tento ukazovateľ je veľmi dôležitý, pretože ukazuje schopnosť krajiny vyvíjať a vyrábať technologicky náročné produkty a exportovať ich do zahraničia. Výsledok naznačuje, že Slovensko má stále kvalitné know-how a silnú výrobnú základňu, čo môže byť dobrým základom pre budúci rast a inovácie.

Naopak, najhoršie si Slovensko vedie v kategórii pridaná hodnota vývozu. V tejto oblasti krajina obsadila takmer poslednú priečku a predbehlo len Luxembursko, ktoré je v tejto kategórii na konci rebríčka hlavne kvôli štruktúre svojej ekonomiky.

Luxembursko. Zdroj: Zdroj: Unsplash/Cedric Letsch

Luxemburská ekonomika je silne orientovaná na služby a tie tvoria viac ako 80 % jej HDP. Pre Slovensko tento výsledok znamená, že väčšina exportu neprináša vysokú pridanú hodnotu, čiže krajina stále produkuje a vyváža produkty, ktoré nie sú technologicky náročné alebo veľmi ziskové.

Kľúčovým ukazovateľom, ktorý najviac odráža životnú úroveň obyvateľov, je HDP na osobu. V tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo rovnako ako v celkovom rebríčku, teda na 24. mieste. To znamená, že priemerný Slovák má nižší príjem a životnú úroveň v porovnaní s obyvateľmi väčšiny európskych krajín. Tento ukazovateľ často ovplyvňuje možnosti ľudí v oblasti vzdelania, zdravotnej starostlivosti či životného komfortu a ukazuje, že napriek stabilnému hospodárskemu rastu stále existuje značný priestor na zlepšenie.

Slovensko síce disponuje určitými technologickými schopnosťami a výrobnou infraštruktúrou, ktoré ho radia k priemernej úrovni medzi postkomunistickými štátmi, no stále zaostáva za väčšinou západných ekonomík. Krajina má stabilnú, ale menej lichotivú pozíciu v rebríčku prosperity, čo naznačuje, že ekonomický rast a zlepšenie životnej úrovne budú vyžadovať systematické investície do inovácií, vzdelania a kvalitnejších vývozných produktov.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Ekonomika a biznis