Kde sa končí sloboda slova a nastupuje extrémizmus? Takúto diskusiu otvorili poslanci NR SR za SNS, ktorí ju hneď pretavili aj do svojho návrhu zákona. Po výhradách koaličných partnerov svoj návrh nakoniec stiahli. Myšlienky na zmenu trestného zákona sa však SNS nevzdala.
Skupina poslancov SNS chce novelizovať trestné kódexy. Národniarom prekážajú vysoké tresty za verbálne trestné činy. S poslaneckým návrhom zákona otvorili aj diskusiu o tom, kde ešte môžeme hovoriť o slobode slova a kde už nastupujú extrémne verbálne prejavy. Plány poslancov skrížil koaličný Smer-SD.
“Koaličný partner je, čo sa týka obsahu a teda úpravy niektorých gumených paragrafov pri verbálnych trestných činoch alebo pri takzvanom extrémizme (to potom môžeme hovoriť, ako sa to interpretuje vecne), s tým nemali problém. Išlo tam iba o to, že štátna kultúra velí, aby takéto veci boli konzultované s ministerstvom spravodlivosti,” vysvetlil postup poslancov predseda poslaneckého klubu v NR SR Roman Michelko (SNS).
“My nemáme v prípade extrémizmu, v prípade trestného stíhania, extrémizmu, popierania holokaustu alebo rozširovania nejakej viacej nenávistnej rétoriky žiadne gumové paragrafy. Tá legislatíva, ktorá sa týka extrémizmu a jeho popierania, sa pripravovala dlhé roky ešte za pána ministra vnútra Kaliňáka. A treba povedať, že táto legislatíva je plne v súlade s legislatívou a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Ona obstojí, nie je gumová,” oponovala poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS).
Poslanci SNS návrh zákona predbežne stiahli a začali o ňom rokovať s ministerstvom spravodlivosti. Navrhovatelia odmietajú, že by niektoré tresty za extrémistické trestné činy chceli zrušiť.
“Bude to trestné, bude sa to penalizovať, len miera proporcionality musí byť rozumná,” doplnil pre Kanal1 Michelko.
SNS: Tresty musia byť proporcionálne
SNS tiež odmieta, že by zmenu pripravovala účelovo v súvislosti s kauzou Daniela Bombica, pre ktorého prokurátor za opakované extrémistické výroky žiada 4-ročný nepodmienečný trest.
“Striktne odmietame, že to je účelovo kvôli tomu, ale predstava, že niekto dostane štyri roky, lebo to vraj hrozí za hrubú neslušnosť, nevychované, hlúpe názory? Hlúpe názory nemajú byť trestnoprávne sankcionované a keď, tak v nejakých postupných veciach. Najprv priestupok, pokuta, verejnoprospešné práce a alternatívne tresty a iba absolútne jednoducho človeku, ktorý si nedá povedať ako ultima ratio, ako posledná možnosť môže byť väzobné stíhanie,” priblížil svoju predstavu R. Michelko.
“Treba si povedať, že extrémizmus v tej svojej najvážnejšej podobe musí byť vážnym spôsobom trestno-právne postihovaný, pretože rozkladá samotné základy republiky. Tu Európa má skúsenosť s holokaustom, kde milióny ľudí umreli aj zo Slovenskej republiky, či už židovského pôvodu alebo alebo rómskeho pôvodu, alebo ľudia s nejakým znevýhodnením. To sú veci, ktorých spochybňovanie sme sa zhodli v rámci nášho európskeho priestoru, že musí byť sankcionované a je to právne dovolená vec,” vysvetlila svoj postoj Z. Števulová.
Podľa Progresívneho Slovenska je princíp proporcionality zachovaný aj v doteraz platnom zákone. Každý trestný čin, vrátane extrémistických, je posudzovaný v nejakom rozsahu. Súdy tu majú možnosť ukladať tresty podľa zásad, ktoré Trestný poriadok a Trestný zákon uplatňujú.
“To neznamená, že každý človek, ktorý napríklad rozširuje extrémistické materiály alebo popiera holokaust, automaticky dostane najvyššiu trestnú sadzbu. Tak to predsa nie je,” dodala Števulová.
“Čo je pre mňa jasná a neprekročiteľná hranica, že to už je trestný čin – ak niekto dá návod na trestný čin, to znamená, napríklad berieme Molotove kokteily a hádžeme ich na osadu na osadníkov – toto je absolútne za čiarou. Všetky ostatné verbálne činy sa majú škálovať -priestupok, pokuta, alternatívne tresty. A až keď je niekto absolútne nevychovateľný, alebo keď si nedá pokoj, tak ako posledná možnosť môže byť väzobné stíhanie,” reagoval Michelko.
Podľa poslankyne Števulovej SNS týmito návrhmi rozkladajú základné zásady právneho štátu. To, že sa niekomu nejaký rozsudok nepáči, nemôže byť dôvod na zmenu zákona.
“Máme tu súdy, súdy sú nezávislé, rozhodujú podľa právnej úpravy podľa nejakej ustálenej judikatúry podľa medzinárodného práva, ktoré sa na nás vzťahuje, čiže Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie a súdy vydali takéto rozhodnutia, ktoré obstáli aj v odvolacom konaní. To, že sa vám ten rozsudok nepáči, je síce Váš názor, ale neobstojí v porovnaní s právoplatným rozsudkom súdu,” dodala Števulová.
Poslanci SNS trvajú na tom, že extrémistické trestné činy budú stále postihovateľné. Zmenou zákona chcú len dosiahnuť to, že miera postihu bude adekvátna. Rokovania s ministerstvom spravodlivosti chcú ukončiť tak, aby poslanecký návrh zákona predložili na ďalšiu riadnu schôdzu NR SR, ktorá sa začne 14. apríla.
