Svet práce prechádza obdobím, ktoré nemá obdobu. Dozvuky globálnej pandémie, bleskový nástup umelej inteligencie a neustále sa stupňujúce nároky na efektivitu vytvorili v kanceláriách aj v priemysle toxickú zmes. Pod povrchom zdanlivo fungujúcich tímov sa však začína šíriť nebezpečný vírus demotivácie. Odborníci z personálnej agentúry Grafton Recruitment varujú pred fenoménom, ktorý dostal názov „quiet cracking“ alebo tichá demotivácia. Ide o proces, pri ktorom sa ľudia pod dlhodobou záťažou mentálne rúcajú, no navonok neprejavujú žiadny odpor – až kým nie je neskoro.
Jana Vávrová z Grafton Recruitment zdôrazňuje pre portál Pravda, že pri tomto jave nejde o klasickú lenivosť či chvíľkovú zlú náladu. Zamestnanci v sebe mesiace potláčajú neistotu a pocity nedocenenia. Firma si myslí, že všetko ide podľa plánu, no v skutočnosti v ľuďoch niečo praská.
Strach z AI ako motor tichej úzkosti
Korene tohto psychického vyčerpania siahajú do čias lockdownov, kedy sme sa museli zo dňa na deň naučiť pracovať inak. Dnes tento stres nahrádza strach z technológií. Mnohí pracovníci prepadajú pocitu, že musia byť neustále „on-line“, stopercentne výkonní a absolútne nenahraditeľní, len aby ich v blízkej budúcnosti nevymenil algoritmus umelej inteligencie.
Ak sa k tomuto existenčnému napätiu pridá manažér, ktorý nevie jasne komunikovať očakávania alebo zabúda na obyčajnú pochvalu, katastrofa je na ceste. Podľa Vávrovej vzniká v tímoch nezdravé ticho. Ľudia sa sťahujú do seba, prestávajú zdieľať inovatívne nápady a robia len nevyhnutné minimum. Manažment si tento problém často uvedomí až vo chvíli, keď sa začne rúcať tímová kultúra alebo sa kľúčoví ľudia postavia k dverám s výpoveďou v ruke.
Od tichého lámania k definitívnemu odchodu
Tichá demotivácia je len prestupnou stanicou. Ak sa nerieši, rýchlo prerastie do známeho trendu „quiet quitting“ – stavu, kedy je zamestnanec v práci prítomný len fyzicky, no mentálne je už dávno niekde inde. Od tohto štádia je už len krôčik k reálnej fluktuácii, ktorá firmy stojí obrovské finančné prostriedky na nábor a zaškolenie nových síl.
Čísla hovoria jasnou rečou. V Spojených štátoch trpí tichým lámaním každý piaty zamestnanec. Na Slovensku sú odhady zatiaľ miernejšie, no dáta Grafton Recruitment naznačujú, že tento problém sa priamo dotýka približne desiatich percent pracovníkov. To znamená, že v každom väčšom tíme sedí minimálne jeden človek, ktorý je na pokraji vnútorného vyhorenia bez toho, aby o tom niekto vedel.
Ako zastaviť tichý rozpad tímu?
Záchranné lano podľa personalistov existuje, no vyžaduje si aktívny prístup vedenia. Prevencia nestojí len na peniazoch, ale predovšetkým na pozornosti. Kľúčom sú tri oblasti:
- Systémové vzdelávanie: Investícia do rozvoja zamestnanca je najjasnejším signálom, že firma s ním počíta aj do budúcna.
- Úprimné uznanie: Pravidelná spätná väzba a ocenenie úsilia fungujú ako protilátka na neistotu.
- Zrozumiteľná komunikácia: V časoch chaosu ľudia potrebujú vedieť, kam firma smeruje a čo sa od nich presne očakáva.
Ak zamestnávatelia nezačnú skutočne načúvať svojim ľuďom, riskujú, že ich firmy zostanú len prázdnymi schránkami plnými ľudí, ktorí sa „potichu zlomili“.
