Štyri roky trvajúca vojna na Ukrajine zatiaľ nemá víťaza. Frontová línia dva roky viac menej stojí a mierové rokovania sa tiež výraznejšie neposunuli. Dlhotrvajúci konflikt vyčerpáva všetkých – civilné obyvateľstvo, politikov aj medzinárodné spoločenstvo. Nádej, že sa vojna skončí, je napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam v nedohľadne.
Globálna verejnosť mala od začiatku jasno v tom, kto je na Ukrajine obeť a kto agresor. O tom, že Ukrajinci vedú spravodlivý boj, pochyboval len málokto. Potvrdzovali to hlasovania v OSN, prijímanie protiruských sankcií na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. S pribúdajúcim časom však bolo zrejmé, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie.
“Na to sa spoliehal Vladimir Putin, že s pribúdajúcim časom sa postupne začne hovoriť o tom, že možno, že tí Rusi na to predsa len mali nejaký dôvod. Možno predsa len by bolo dobré, aby sme s nimi neprerušili úplne všetky kontakty,” vysvetlil bývalý štátny tajomník MZVaEZ Martin Klus.
Predlžovanie konfliktu hrá podľa Klusa v prospech Kremľa. Ako v relácii Téma s Petrom Bielikom povedal, čím dlhšie tento konflikt trvá, tým viac je tu ambícia nejakým spôsobom vyjsť Putinovi v ústrety, aby sa dosiahlo aspoň prímerie a potom možno aj trvalý mier.
“Dokonca aj Ukrajinci samotní sú dnes ochotní sa vzdať napríklad svojho strategického cieľa vstupu do Severoatlantickej aliancie. Dokonca sú ochotní diskutovať aj o takej citlivej téme, ako je vzdanie sa časti svojho územia. Aspoň teda de facto nie de iure. To všetko sú v nejakej podobe dôsledky toho, že to trvá už takto dlho,” doplnil Klus.
Práve územné požiadavky Ruska sú najcitlivejšou témou mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že na to potrebuje mať súhlas ukrajinského ľudu, teda referendum. A to je v krajine, ktorá je vo vojne, veľmi ťažké zrealizovať.
Ruská strana tiež tvrdí, že Zelenskyj nemá mandát uzatvárať mierové dohody, lebo jeho funkčné obdobie sa už skončilo a Ukrajinci by si mali zvoliť nového prezidenta. Podľa ukrajinskej ústavy sa však počas vojnového stavu voľby nekonajú a úradujúci prezident zostáva ďalej vo funkcii. Drvivá väčšina štátov sveta ho naďalej uznáva ako legitímnu hlavu štátu.
“Zelenskyj má stále vysokú podporu ukrajinskej verejnosti… Posledný prieskum verejnej mienky z minulého týždňa hovorí, že 63 % Ukrajincov dôveruje Zelenskému, ale s takým dovetkom ako vojnovému prezidentovi. Už iba niečo cez vyše 20 percent Ukrajincov ho chce mať za prezidenta aj po vojne. Čiže vidíme rozpoltený prístup aj v dôvere Ukrajincov,” ozrejmil nálady ukrajinských obyvateľov expert na zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Zelenskyj áno, ale nie po vojne
Alexander Duleba vysvetľuje postoj Ukrajincov tak, že Zelenského považujú za veľmi schopného vojnového prezidenta, ale nezabúdajú na korupčné kauzy a pochybenia, či problémy s mobilizáciou, za ktoré nesie politickú zodpovednosť.
“Podľa mňa politicky s touto vojnou skončí v pozícii prezidenta,” myslí si Duleba.
Nateraz je však jej “tvárou” a morálnou autoritou doma aj v zahraničí. A je to práve zahraničie, odkiaľ Ukrajina dostáva vojenskú alebo finančnú podporu. Nie všetka pomoc však prechádza hladko.
“Zelenskyj vie, akým spôsobom komunikovať s poslancami, či už Európskeho parlamentu alebo národných parlamentov….A treba naozaj objektívne dodať, že bez doslova obrovskej diplomatickej ofenzívy, ktorej najdôležitejšou súčasťou pochopiteľne bol prezident a stále je prezident, by sa Ukrajinu nepodarilo udržať ani vojensky a ani v takej disciplíne,” povedal v relácii Kanal1 Martin Klus.
Momentálne svet vkladá nádeje do mierových rokovaní pod “dohľadom” Spojených štátov. Zdá sa však, že už aj Donald Trump stráca s Rusmi trpezlivosť. Niektorí pozorovatelia hovoria o júni ako o mesiaci, kedy by mohlo nastať aspoň nejaké prímerie. Všetko však bude závisieť od definitívneho súhlasu Moskvy.
90 miliárd z EÚ je otázkou prežitia
Ekonomicky je Ukrajina závislá od zahraničnej pomoci. Zhruba 48 % príjmov štátneho rozpočtu má z vlastných zdrojov. Zvyšok predstavuje zahraničná macro finančná pomoc, pôžičky či granty. Absolútne kľúčovú úlohu v tomto zohráva Európska únia.
“Bez Európskej únie by to Ukrajina proste neutiahla, pretože tam vojna odpálila asi 40 percent ukrajinskej ekonomiky, čiže vlastne takmer polovičný výpadok na daniach a odvodoch. A toto sa musí kompenzovať,” argumentoval Duleba.
Pre zachovanie chodu štátu je kľúčová 90-miliardová pôžička, ktorú pre Kyjev schválila EÚ. Jej vyplatenie však blokuje Maďarsko pre zastavenie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Pôžičku v decembri odsúhlasila Európska rada a hlasovalo za ňu aj Maďarsko, Slovensko a Česko.
Tieto tri krajiny však svoj súhlas podmienili tým, že nebudú za pôžičku Ukrajine ručiť. Na to, aby Kyjev mohol peniaze dostať, musí Brusel schváliť aj súvisiacu legislatívu. A na to potrebuje jednomyseľný súhlas členských krajín. Maďarský premiér Viktor Orbán však blokuje práve jednu súvisiacu časť.
“Ak to bude jednoducho blokovať, napriek tomu, že to už raz odsúhlasil, tak je návrh, že sa použijú výnosy zo zmrazených ruských aktív na to, aby sa zagarantovalao tých 90 miliárd,” uzavrel Duleba.
Zastavenie prepravy ruskej ropy cez ropovod Družba a dodávky ruských energonosičov do Európy sú dlhodobo zdrojom napätia medzi Kyjevom, Bratislavou, Budapešťou a Bruselom. Na súčasný výpadok v preprave smerom na Slovensko slovenská vláda reagovala zastavením dodávok núdzovej elektriny, ak o ňu Kyjev požiada. Bodku za dovozom ropy a plynu z Ruska chce dať Európska komisia 15. apríla tohto roka. Jej predstavitelia chcú v tento deň oznámiť úplné odstrihnutie sa od ruských energetických zdrojov.
