Spojené štáty rokujú na vysokej úrovni s kubánskym režimom a údajne je dohoda na priateľskom prevzatí tejto karibskej krajiny na spadnutie, uviedol podľa Reuters prezident Donald Trump.
Agentúra AFP napísala, že Trump hovoril o mierovom prevzatí Kuby a zdôraznil pritom tamojšiu ekonomickú krízu. „Majú veľké problémy a myslím, že by sme mohli urobiť niečo dobré, veľmi pozitívne pre ľudí, ktorí boli vyhnaní, alebo tých, čo sú na tom horšie, ktorí na Kube žijú,“ povedal Trump. „Viete, máme tu ľudí, ktorí chcú späť na Kubu,“ dodal. „Veľmi dobre môžeme skončiť priateľským prevzatím Kuby,“ dodal. Trumpovo najnovšie vyjadrenie patrí zatiaľ k najpodrobnejším, aké vydal v súvislosti s Kubou, uvádzajú české Novinky.
Spojené štáty od januára uvalili na Kubu energetickú blokádu s odôvodnením, že tento komunistický ostrov, ležiaci zhruba 235 kilometrov od pobrežia Floridy, predstavuje „výnimočnú hrozbu“ pre národnú bezpečnosť USA. Spojené štáty blokujú takmer všetky dodávky ropy na ostrov a zvyšujú tlak na jeho komunistickú vládu.
„Kuba sa musí radikálne zmeniť, pretože je to jej jediná šanca, ako zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov. Kubánsky ľud trpí už dlho a zodpovednosť za to nesú úrady a vláda,“ povedal americký minister zahraničia Marco Rubio. Ako sme vás pred časom informovali, Kuba sa po udalostiach vo Venezuele ocitla v mimoriadne krehkej situácii. Odstránenie prezidenta Nicolása Madura pripravilo Havanu o najdôležitejšieho politického aj hospodárskeho spojenca a otvorilo otázku, či ostrov čaká ďalšie prehĺbenie už prebiehajúcej ekonomickej krízy.
Vzťahy medzi Havanou a Caracasom patrili dlhodobo k najtesnejším v Latinskej Amerike. Prítomnosť kubánskej armády vo Venezuele bola len jedným z viditeľných prejavov tejto spolupráce. Politológ Bert Hoffmann z Nemeckého inštitútu pre globálne a regionálne štúdie pripomína, že korene spojenectva siahajú do obdobia, keď sa začiatkom 2000-tych rokov zblížili Hugo Chávez a Fidel Castro.
„Venezuela bola pre Havanu najdôležitejším politickým spojencom od čias, keď Hugo Chávez a Fidel Castro nadviazali svoje blízke priateľstvo začiatkom 2000-tych rokov,“ povedal pre Euronews Hoffmann.
Chávez sa ešte v roku 1999 ako prezidentský kandidát stretol v Havane s Castrom a následne sa vzťahy medzi oboma krajinami systematicky prehlbovali. Nicolás Maduro, ktorý získal vzdelanie na Kube, sa po nástupe k moci prezentoval ako pokračovateľ Chávezovho revolučného projektu a udržiaval s Havanou úzke väzby.
V ťažkej situácii
Kuba už dnes čelí najhlbšej hospodárskej kríze svojej nedávnej histórie. Ekonomika sa v posledných rokoch zmenšila približne o 4 % a len v roku 2025 klesla o 1,5 %. Inflácia presahujúca 20 % sprevádza rozsiahly nedostatok potravín, liekov aj palív. „Z hospodárskeho hľadiska Kuba teraz platí vysokú cenu aj za to, že sústredila všetky investície na cestovný ruch – odvetvie, pre ktoré je kríza a politická neistota vyslovene toxická,“ povedal Hoffmann.
Spojené štáty považujú oslabenie alebo izoláciu kubánskeho komunistického režimu za strategický cieľ už od revolúcie v roku 1959. Súčasná situácia a násilný odchod Madura vytvárajú podľa analytikov pre Trumpovu administratívu príležitosť na zásadný obrat. „Kuba vyzerá, akoby bola pripravená padnúť. Neviem, či to ustojí,“ povedal prezident Donald Trump na palube lietadla Air Force One ešte v januári.
Napriek dramatickým udalostiam Hoffmann zatiaľ nevidí známky rozpadu kubánskeho vedenia. „Strach z toho, čo by prišlo po prípadnom kolapse režimu, je silným tmelom pre súdržnosť elít,“ uviedol. Dodal, že v Havane pozorne sledujú osud elít v postmadurovskej Venezuele. Aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio naznačil, že kubánske vedenie má dôvod na obavy. „Keby som žil v Havane a bol súčasťou vlády, bol by som aspoň trochu znepokojený,“ povedal cez víkend pre NBC News, pričom odmietol hovoriť o konkrétnych plánoch USA.
Jedným z diskutovaných scenárov zostáva úplná námorná blokáda ostrova, na ktorú je kubánska armáda podľa Hoffmanna pripravená. Masové protesty však neočakáva. „Aj keď sa životné podmienky budú ďalej zhoršovať, neznamená to automaticky vzburu,“ povedal. Podľa neho môže vojenský zásah proti Madurovi bežných Kubáncov skôr odradiť od protestov než ich mobilizovať.
