Ruskí predstavitelia vidia čoraz menej dôvodov na pokračovanie mierových rozhovorov s Ukrajinou pod vedením USA. Čakajú, pokiaľ Kyjev nenaznačí, že je pripravený vzdať sa územia ako súčasť dohody o prímerí.
Mierové rozhovory zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá tento týždeň vstúpila do svojho piateho roka, sa ocitli v kritickom štádiu.
Podľa zdrojov blízkych vyšetrovaniu považujú ruskí predstavitelia ďalšie vyjednávania pod vedením USA za bezpredmetné, pokiaľ Kyjev nebude ochotný pristúpiť na územné ústupky.
Putin si kladie zásadnú podmienku
Ako informuje Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, budúci týždeň, kedy sú naplánované kľúčové stretnutia, pravdepodobne rozhodne o tom, či dôjde k dohode, alebo k úplnému zmrazeniu diplomacie.
Podľa dvoch zdrojov blízkych Kremľu je Rusko pripravené podpísať návrh memoranda o mierovej dohode, no kladie si zásadnú podmienku. Ukrajina sa musí stiahnuť z východnej Doneckej oblasti. Ak prezident Volodymyr Zelenskyj na tento ústupok nepristúpi, Rusko je pripravené od rokovacieho stola odísť.
V prípade súhlasu Kyjeva by mal nasledovať mimoriadny summit za účasti Vladimira Putina, Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Ten by mal potvrdiť dohodu a spustiť vzájomný odsun ruskej a ukrajinskej armády z dotknutých línií.
Najväčšia prekážka
Územná otázka zostáva najväčšou prekážkou. Prezident Zelenskyj trvá na tom, že opevnené oblasti Donecka, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, sú životne dôležité pre obranu krajiny pred akýmkoľvek budúcim útokom. Ukrajina opakovane deklarovala, že nikdy oficiálne neuzná nezákonnú ruskú okupáciu svojho územia.
Zelenského protinávrh zahŕňa prímerie pozdĺž existujúcich frontových línií, záväzok obnoviť územnú celistvosť výhradne diplomatickou cestou a taktiež bezpečnostné záruky zo strany USA a Európy.
Rusko v rámci možnej dohody naznačilo ochotu stiahnuť svoje jednotky zo severovýchodných oblastí (Sumy, Charkov) a z Dnipropetrovskej oblasti. Zároveň by údajne netrvalo na ďalších územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré momentálne neovláda.
Napriek tomu zostáva nevyriešená otázka prítomnosti cudzích vojsk. Rusko súhlasí s monitorovaním prímeria pod vedením USA, no odmieta prítomnosť akýchkoľvek zahraničných vojakov na ukrajinskej pôde.
Prerokovali balík povojnovej obnovy
Diskutuje sa aj o Záporožskej jadrovej elektrárni, kde Rusko navrhuje trojstranné rozdelenie výroby elektriny (Rusko, USA, Ukrajina), zatiaľ čo Kyjev presadzuje model 50-50 s USA.
Americký vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať Donalda Trumpa, sa minulý týždeň v Ženeve stretli s ukrajinskými predstaviteľmi, aby prerokovali balík povojnovej obnovy a investícií. Podľa Thomasa Grahama z Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) sme v momente „buď – alebo“.
„Sme v bode zlomu. Buď dôjde k dohode teraz, alebo nebudeme svedkami žiadnych serióznych rokovaní po veľmi dlhý čas,“ uviedol Graham.
Krajiny sú vyčerpané
Obe strany sú už päť rokov trvajúcim vojnovým konfliktom vyčerpané. Ukrajina čelí útokom na energetiku v najchladnejšej zime za roky a ruská ekonomika zápasí s rastúcim deficitom a sankciami – analytici varujú pred optimizmom.
Celeste Wallanderová, bývalá vysoká predstaviteľka Pentagonu, upozorňuje, že strategický cieľ Vladimira Putina zostáva nezmenený. Chce dosiahnuť, aby ukrajinské politické vedenie nebolo nezávislé.
„Z pohľadu Kremľa by toto prímerie nebolo koncom konfliktu, ale iba ďalším krokom k dosiahnutiu ich cieľa,“ uzavrela. Očakáva sa, že ďalšie kolo rozhovorov sa uskutoční okolo 4. až 5. marca 2026.
