Pudový úskok pred pavúkom, ktorý sa nečakane spustí zo stropu, pozná takmer každý. Či už ide o tenký praden obývajúci roh obývačky alebo púštneho škorpióna, v našom vnútri sa okamžite ozve starobylý alarm signalizujúci hnus či strach.
Táto inštinktívna reakcia nás však zaslepuje pred krutou realitou: bez týchto osemnohých „príšer“ by sa základy nášho sveta rozpadli. Hoci nás desia, pre stabilitu prírody sú dôležitejšie, než si dokážeme pripustiť. Píše o tom aj portál Discover.
Vedci z University of Massachusetts Amherst sa preto rozhodli zistiť, nakoľko sa o tieto nenávidené tvory vlastne staráme. To, čo našli v archívoch, ich však nepríjemne zaskočilo. V rozsiahlej analýze publikovanej v časopise PNAS upozorňujú na obrovskú informačnú dieru, ktorá môže mať pre zdravie planéty fatálne následky. Laura Figueroa, vedúca autorka štúdie, hovorí jasne: „Hmyz a pavúkovce sú pre ľudskú spoločnosť zásadné.“
Charizma vyhráva nad užitočnosťou
Problémom nie je len náš strach. Ten je do istej miery pochopiteľný, keďže niektoré druhy dokážu svojím jedom vyvolať bolestivé alergické reakcie. Skutočná tragédia však tkvie v tom, kam smerujú peniaze a pozornosť ochranárov.
Väčšina ľudí ochotne prispeje na záchranu leva alebo pandy, pretože sú to fotogenické a majestátne tvory. Pavúky takýto marketingový potenciál nemajú, hoci pre nás robia špinavú prácu – opeľujú rastliny, likvidujú škodcov a slúžia ako živé senzory kvality vzduchu či vody.
Figueroa tento nepomer vysvetľuje jednoducho: „Mnohým ľuďom záleží na populárnych charizmatických zvieratách na planéte, ako sú levy a pandy, ktoré, spravodlivo, získali medzinárodnú pozornosť v oblasti ochrany. Vzhľadom na to, že hmyz a pavúkovce zvyčajne nedostávajú rovnakú pozornosť, chceli sme vedieť, ako sa im darí.“
Ignorujeme takmer deväťdesiat percent druhov
Keď výskumný tím začal preverovať dáta o takmer stotisíc druhoch v USA a Kanade, narazil na šokujúcu ľahostajnosť. Presne 88,5 percenta hmyzu a pavúkovcov nemá pridelený žiadny oficiálny status ochrany. V praxi to znamená, že netušíme, či prosperujú, alebo ticho vymierajú pod našimi nohami. Takmer nič nevieme o tom, čo tieto tvory v Severnej Amerike potrebujú na prežitie.
Ak sa už niekomu podarilo získať pozornosť úradov, boli to väčšinou vodné druhy, ktoré slúžia ako indikátory čistoty riek. Zvyšok pozornosti si rozobrali motýle a vážky. Pavúky však zostali na úplnom okraji. Väčšina štátov neposkytuje zákonnú ochranu ani jednému jedinému druhu pavúkovca.
Priemysel určuje, kto dostane šancu prežiť
Dáta odhalili ešte jednu mrazivú súvislosť. Tam, kde vládne ťažba ropy, zemného plynu či kameňolomy, sa na ochranu hmyzu a pavúkov prakticky zabúda. Naopak, regióny s ekologickejším prístupom vykazujú oveľa viac chránených druhov. Riešenie však existuje a vedci ho vidia v zmene prístupu celej spoločnosti.
Vzostupom by nám mohol byť svet vtáctva. Tam sa totiž dokázali spojiť poľovníci s pozorovateľmi vtákov a neziskovými organizáciami, aby spoločne dosiahli jeden cieľ. Podľa vedcov potrebujeme vytvoriť podobne širokú koalíciu, ktorá pochopí, že pavúk v tráve je pre našu budúcnosť rovnako dôležitý ako orol na skalnom brale.
Wes Walsh, hlavný autor práce, to zhrnul stručne: „Hmyz a pavúkovce sú viac než len objekty strachu. Musíme ich oceniť pre ich ekologický význam a to sa začína zberom väčšieho množstva dát a tým, že ich budeme považovať za hodné ochrany.“
