Spojené štáty americké a Izrael stupňujú útoky na Irán. Ten vracia údery raketami na americké strategické ciele v oblasti. Pod paľbou je celý Blízky východ a niektorí americkí kongresnami varujú, že z pôvodne rýchlej operácie sa môže stať druhý Vietnam.
Slovenská vláda má v prípade útoku na Irán jasno – odsúdila ho ako porušenie medzinárodného práva. Európska komisia sa k tejto otázke zatiaľ jednoznačne nevyjadrila a viacerí významní svetoví hráči si stále hľadajú svoje pozície. Jasno vo svojich postojoch má naša politická opozícia.
Predsedu vlády skritizovala za to, že nezvolal Bezpečnostnú radu a ministerstvo zahraničných vecí za nezvládnutú evakuáciu Slovákov, ktorí uviazli v krízovom regióne.
“Prezident Trump povedal, že to bude trvať niekoľko týždňov a toto bol len ľahký začiatok…Prvá vec, ktorú bolo treba urobiť, je naozaj zvolať bezpečnostnú radu, vyhodnotiť tú situáciu… chcem poprosiť za občanov naozaj vládu berte to vážne, lebo tá situácia bude každým dňom horšia,” upozornil v relácii Téma s Petrom Bielikom bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS).
“Nevidím dôvod na to zvolávať momentálne bezpečnostnú radu, pretože aké by boli závery z takejto bezpečnostnej rady? Aké je priame ohrozenie Slovenskej republiky, ktoré môže hroziť?” reagoval štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer-SD).
I. Korčok: V oblasti môže byť až 10 tisíc Slovákov
Vláda a rezort zahraničných vecí si podľa Melichera plne uvedomuje vážnosť situácie a v plnom nasadení operujú letky ministerstva vnútra aj lietadlá Spartan a Bombardier ministerstva obrany. Tie už úspešne uskutočnili prvé repatriačné lety. Faktom však je, že v zahraničí uviazli tisícky slovenských občanov. Ministerstvo zahraničných vecí hovorí o 3-tisícoch, Ivan Korčok si myslí, že ich počet sa môže vyšplhať až na 10-tisíc.
“Ja nespochybňujem, že nasadzuje tie kapacity, ktoré sú, ale my vieme, že tie kapacity stačiť jednoducho nebudú,” vysvetlil Korčok.
Za jedno z riešení považuje možnosť vyslať na naše ambasády v regióne intervenčné tímy, ktoré by pomohli zvládať obrovské množstvo ľudí, ktoré bude žiadať o prepravu domov.
Repatriačné lety z Ománu a z Jordánska sú zatiaľ naplánované na každý deň, ale situácia sa môže každou hodinou meniť.
“Určité krajiny v rámci daného regiónu majú vyhlásenú aj bezletovú zónu, čiže my musíme kalkulovať s tým, kde konkrétne pošleme našu techniku, kde konkrétne pošleme naše lietadlá a ako budeme robiť systém evakuácie,” vysvetlil postup vlády Melicher.
Slovensko pri evakuácii spolupracuje aj s ďalšími krajinami Európskej únie. V krízových situáciách totiž platí, že každá členská krajina musí poskytnúť voľné miesta v lietadlách aj občanom iných členských krajín.
Problém je aj v tom, že na letiskách v regióne je veľa komerčných lietadiel, ktoré najprv musia dané letisko opustiť, aby sa otvoril priestor pre repatriácie a evakuačné lety jednotlivých štátov. Následne sa otvorí vzdušný priestor a vytvorí sa letové okno pre vzlet lietadiel jednotlivých štátov. Tie musia mať na evakuačný let vopred udelený súhlas.
Vyhliadky na to, že sa situácia na Blízkom východe čoskoro upokojí, sú takmer nulové. Čím dlhšie bude konflikt trvať a pokračovať destabilizácia regiónu, tým väčšia je možnosť novej migračnej vlny, ktorá sa môže smerom do Európy pohnúť.
“Európska únia by sa jednoznačne mala pripraviť na to, že tu bude, predpokladám, nejaká migračná vlna a mali by sme byť schopní tejto migračnej vlne zabrániť,” upozornil Igor Melicher.
Konflikt na Blízkom východe ekonomicky zasiahne takmer celý svet. Kritická situácia v Hormuzskom prielive už vyhnala smerom nahor ceny ropy aj plynu. Americký prezident Donald trump zatiaľ hovorí o 4-týždňovej operácii, ale ak by konflikt trval niekoľko mesiacov, ceny ropy by sa mohli vyšplhať nad 150 eur za barel.
