Zverejnenie ďalšej série dokumentov v prípade Jeffreyho Epsteina opäť rozvírilo medzinárodnú diskusiu. Na sociálnych sieťach aj v politických kruhoch sa šíria domnienky o jeho možných väzbách na spravodajské služby – od Spojených štátov cez Izrael až po Rusko. Hoci materiály prinášajú nové detaily o jeho kontaktoch s vplyvnými osobnosťami, priame dôkazy o spolupráci s cudzou vládou zatiaľ neexistujú.
Najnovšie spisy týkajúce sa odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina podnietili rozsiahle dohady o jeho napojení na spravodajské štruktúry. Diskusia sa rozšírila od americkej Central Intelligence Agency cez izraelský Mossad až po ruské tajné služby.
Po publikovaní dokumentov oznámil poľský premiér Donald Tusk, že iniciuje rozsiahle preverovanie okolností Epsteinových aktivít vrátane možných kontaktov s ruskými bezpečnostnými zložkami.
Materiály síce naznačujú, že Epstein sa pokúšal nadviazať vzťahy s ruskými predstaviteľmi a dokonca usiloval o stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom, no žiadny dokument priamo nepotvrdzuje, že by konal na pokyn cudzej vlády.
Kontakty s ruskými elitami
Z emailovej komunikácie vyplýva, že Epstein vyhľadával spojenia s osobami z ruského politického a podnikateľského prostredia. Medzi nimi bol aj Sergej Beljakov, absolvent Akadémie Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a bývalý námestník ministra hospodárstva.
Beljakov sa v roku 2014 stal predsedom známeho ekonomického podujatia St Petersburg International Economic Forum, ktoré je často prirovnávané k World Economic Forum v Davose.
Investigatívny autor Craig Unger označil toto fórum za miesto, kde sa stretávajú miliardári, štátnici a zároveň vzniká priestor na kompromitujúce situácie. Podľa neho sa Epstein pohyboval v prostredí, kde sa mohli zhromažďovať citlivé informácie o vplyvných osobách.
Dokumenty však neposkytujú dôkaz, že by sa samotného fóra osobne zúčastnil.
V jednej z komunikácií z roku 2015 Epstein požiadal Beljakova o preverenie ženy, ktorú podozrieval z vydierania významného amerického podnikateľa. Odpoveď obsahovala podrobnosti o jej minulosti vrátane aktivít v oblasti eskortu a údajných finančných problémov.
V inom texte, ktorý si Epstein zrejme poslal ako koncept odpovede, uviedol, že konzultoval situáciu s „priateľmi z FSB“ a varoval ženu pred tvrdými následkami, ak bude pokračovať vo vyhrážkach.
Epstein si vo svojom sídle inštaloval kamery, ktoré zaznamenávali hostí v kompromitujúcich situáciách. Táto prax vyvolala porovnania s ruským konceptom „kompromat“ – zhromažďovaním materiálov na nátlak.
Prepojenia na západné a izraelské osobnosti
Medzi jeho blízke kontakty patril bývalý izraelský premiér Ehud Barak. Z dokumentov vyplýva, že spolu komunikovali pravidelne a Barak navštívil Epsteinov byt na Manhattane aj jeho ostrov v Amerických Panenských ostrovoch.
Spisy taktiež spomínajú Barakovho dlhoročného spolupracovníka Yoniho Korena a naznačujú, že počas volebnej kampane v roku 2019 Barak konzultoval niektoré otázky s Epsteinom.
Izraelský premiér Benjamin Netanyahu odmietol tvrdenia, že Epstein konal v prospech Mossadu. Podľa jeho vyjadrenia dokumenty nepreukazujú žiadnu spoluprácu s izraelskou rozviedkou.
Snahy o kontakt s Kremľom
Meno Vladimira Putina sa v dokumentoch objavuje viac než tisíckrát. Epstein sa údajne snažil sprostredkovať stretnutie cez rôzne kontakty vrátane bývalého nórskeho premiéra Thorbjørn Jagland.
V jednej správe z roku 2013 informoval Ehuda Baraka, že Jagland sa chystá stretnúť s Putinom v Soči. Epstein tvrdil, že by ruskému prezidentovi vedel predstaviť modely spolupráce, ktoré by podporili západné investície.
Neexistuje však žiadny dôkaz, že by k osobnému stretnutiu skutočne došlo.
Kremeľ reagoval odmietavo. Hovorca Dmitrij Peskov označil špekulácie za nepodstatné a vyhlásil, že nemá zmysel sa nimi zaoberať.
Craig Unger tvrdí, že rozdiel medzi špiónom a „aktívom“ je zásadný. Kým agent je priamo zamestnaný tajnou službou, aktívum môže byť dôveryhodný kontakt, ktorý si s rozviedkou vzájomne poskytuje služby.
Podľa neho Epstein komunikoval s osobami napojenými na ruské aj izraelské spravodajské kruhy, no primárne sledoval vlastné záujmy.
Niektorí americkí zákonodarcovia však naznačujú opak. Republikánsky kongresman Thomas Massie tvrdí, že dôvodom neúplného zverejnenia dokumentov môžu byť citlivé väzby na americké a izraelské služby.
Špekulácie o Mossade podporila aj správa Federal Bureau of Investigation z roku 2020, ktorá citovala zdroj presvedčený, že Epstein bol „verbovaný“ izraelskou rozviedkou.
Konšpiračné teórie o Epsteinových väzbách nevznikli až teraz. Otázniky vyvolával už jeho kontroverzný súdny proces z roku 2008, pôvod jeho rozsiahleho majetku a tiež prepojenie na Ghislaine Maxwellovú, dcéru mediálneho magnáta Roberta Maxwella, ktorého meno sa v minulosti spájalo s izraelskými tajnými službami.
Napriek rozsiahlym diskusiám však nové dokumenty nepriniesli jednoznačný dôkaz o tom, že by Epstein pôsobil ako oficiálny agent ktorejkoľvek spravodajskej organizácie. Diskusia o jeho skutočnej úlohe v zákulisí medzinárodnej politiky tak pokračuje.
