Vypuknutie ozbrojeného konfliktu dokáže zo dňa na deň zmeniť bežnú dovolenku na dramatický boj o návrat domov. Mnohí cestovatelia sa v takýchto situáciách spoliehajú na cestovné poistenie alebo na ochranu vyplývajúcu z európskej legislatívy. Realita je však podstatne zložitejšia. Poistenie ani práva cestujúcich často nepokrývajú následky vojny, zatvoreného vzdušného priestoru či zásahov bezpečnostných zložiek.
Poisťovne už v zmluvných podmienkach upozorňujú, že mimoriadne udalosti, medzi ktoré patrí aj ozbrojený konflikt alebo politické nepokoje, sú z poistného krytia vo veľkej miere vylúčené. Znamená to, že ak sa cestujúci ocitne v oblasti, kde sa začnú boje, nemusí mať nárok na úhradu nákladov spojených s návratom domov, predĺženým ubytovaním či zrušeným letom, informuje STVR.
Ďalším dôležitým faktorom je oficiálne hodnotenie bezpečnosti krajiny. Ak ministerstvo zahraničných vecí vydá tretí alebo štvrtý stupeň varovania, poisťovne do takýchto destinácií spravidla cestovné poistenie vôbec neuzatvárajú. V praxi to znamená, že človek sa síce môže do krajiny dostať, no robí tak úplne na vlastné riziko.
Rozdiel medzi zájazdom a individuálnou cestou
Veľkú úlohu zohráva aj to, či cestovateľ vycestoval prostredníctvom cestovnej kancelárie, alebo si cestu organizoval sám. Zákon o zájazdoch ukladá cestovným kanceláriám povinnosť postarať sa o klientov v prípade nepredvídaných udalostí. Musia im zabezpečiť náhradné ubytovanie, avšak maximálne na tri noci pre jednu osobu.
Ak však cestujete individuálne, situácia je omnoho komplikovanejšia. Všetky dodatočné výdavky ako sú nové letenky, predĺžený pobyt či presuny, tak to riešite priamo s leteckou spoločnosťou podľa jej obchodných podmienok. Poisťovňa sa v tomto prípade zodpovednosti väčšinou zbavuje.
Zrušený let nie je vždy poistná udalosť
Poisťovne sa zhodujú v tom, že samotné zrušenie letu automaticky neznamená vznik poistnej udalosti. Ak je dôvodom vojna alebo uzavretie vzdušného priestoru, ide o tzv. vyššiu moc. Takéto okolnosti sú z poistenia štandardne vyňaté. Podobné obmedzenia platia aj pri nároku na odškodnenie podľa európskych pravidiel o právach cestujúcich. Tie síce stanovujú kompenzáciu až do výšky 600 eur pri zrušených alebo výrazne meškajúcich letoch, no iba za presne definovaných podmienok.
Európske predpisy sa uplatňujú len na lety, ktoré odlietajú z územia Európskej únie alebo sú prevádzkované európskymi dopravcami. Pri mimoeurópskych aerolíniách platí ochrana len na úsekoch, ktoré začínajú v EÚ. Napríklad pri lete spoločnosti Qatar Airways na trase Viedeň – Dauha – Sydney má cestujúci nárok na kompenzáciu iba v prípade zrušenia úseku z Viedne do Dauhy. Ak by uviazol priamo v Katare pre uzavretý vzdušný priestor, európske pravidlá by sa naňho už nevzťahovali.
Aj tu navyše platí výnimka: ak je dôvodom zrušenia letu mimoriadna udalosť, akou je vojna alebo bezpečnostná kríza, nárok na finančné odškodnenie zaniká.
Rizikové krajiny Blízkeho východu
Ministerstvo zahraničných vecí vydalo pre viaceré štáty Blízkeho východu najvyšší stupeň varovania: odporúčanie bezodkladne krajinu opustiť. Ide najmä o Pakistan, Sýriu, Jemen, Afganistan, Líbyu, Izrael, Irak a Irán.
Tretí stupeň varovania, teda odporúčanie do krajiny vôbec necestovať, sa týka Saudskej Arábie, Bahrajnu, Ománu, Kuvajtu, Spojených arabských emirátov, Libanonu a Kataru. Do týchto oblastí poisťovne spravidla odmietajú poskytovať plnohodnotné cestovné poistenie.
Ak sa cestovateľ ocitne v krajine bez slovenského veľvyslanectva, ako občan Európskej únie má právo obrátiť sa na diplomatické zastúpenie iného členského štátu. To mu môže pomôcť so zabezpečením návratu alebo so základnou konzulárnou ochranou. Odborníci preto odporúčajú v krízových situáciách neváhať a kontaktovať príslušné veľvyslanectvo. To často dokáže poskytnúť aktuálne informácie, prípadne pomôcť s repatriáciou.
Návštevníkov úrady upozorňujú. Poistenie nestačí, treba byť pripravený! Súčasné konflikty ukazujú, že bežné cestovné poistenie nie je všeliekom. Vojna, zatvorené hranice či zásahy armády a polície patria medzi situácie, pri ktorých sa cestujúci nemôže spoliehať ani na poisťovňu, ani na európske nariadenia. Najbezpečnejšou ochranou zostáva prevencia, sledovanie odporúčaní ministerstva zahraničných vecí, vyhýbanie sa rizikovým oblastiam a pripravenosť obrátiť sa na diplomatické úrady.
V čase krízy sa totiž návrat domov môže zmeniť na dlhý a finančne náročný proces, ktorý si bude musieť cestovateľ často hradiť z vlastného vrecka.
