Myšlienka opustiť Slovensko a skúsiť šťastie v zahraničí už nie je len okrajovou témou. Najnovší reprezentatívny prieskum medzi obyvateľmi ukazuje, že migrácia za lepšími podmienkami sa stáva reálnou úvahou pre výraznú časť populácie. O odchode zo Slovenska v uplynulom roku uvažovalo 38 percent ľudí, pričom pre viac než pätinu obyvateľov (22 percent) ide o stále aktuálnu možnosť.
Výsledky naznačujú, že ide o hlbší spoločenský trend, ktorý sa netýka iba úzkej skupiny nespokojných jednotlivcov, ale zasahuje rôzne vekové vrstvy. Najsilnejšie je však prítomný medzi mladými dospelými, ktorí sa nachádzajú na prahu pracovného života alebo si budujú kariéru. Najvýraznejšie rozdiely sa ukazujú pri porovnaní jednotlivých generácií, vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research.
Medzi mladými ľuďmi vo veku od 18 do 29 rokov, teda v skupine označovanej ako generácia Z, pripúšťajú úvahy o odchode zo Slovenska až dve tretiny respondentov. Takmer polovica z nich pritom tvrdí, že táto myšlienka je pre nich stále živá a reálna.
So stúpajúcim vekom sa ochota uvažovať o presťahovaní do inej krajiny postupne znižuje. Staršie generácie sú spravidla viac viazané na rodinu, bývanie či stabilné pracovné pozície, a preto zmenu krajiny považujú za menej reálnu. Prieskum zároveň odhalil aj rozdiely medzi pohlaviami. Muži majú tendenciu uvažovať o odchode častejšie než ženy.
Motívy, ktoré ľudí vedú k úvahám o emigrácii, sú pestré, no v odpovediach jasne dominujú politické a ekonomické faktory. Viac než polovica opýtaných uvádza ako dôvod nespokojnosť so smerovaním krajiny a s vývojom politickej situácie. Podobný podiel respondentov otvorene hovorí o sklamaní z fungovania vlády.
Významnú úlohu zohrávajú aj finančné otázky. Približne polovica ľudí považuje za hlavný problém nízke mzdy a slabú životnú úroveň. Pre mnohých sa stáva čoraz ťažšie zabezpečiť dôstojný život len z bežného príjmu, čo zvyšuje atraktivitu práce v zahraničí, kde vidia väčšie šance na vyšší zárobok a stabilitu.
Okrem politiky a peňazí sa v odpovediach často objavujú aj hlbšie systémové výhrady. Štyria z desiatich respondentov spájajú úvahy o odchode s vysokou mierou korupcie. Podobne veľká časť populácie vyjadruje nespokojnosť s fungovaním sociálneho systému a slabú dôveru v právny štát.
Približne každý tretí človek spomína nefunkčné verejné inštitúcie či nízku úroveň zdravotnej starostlivosti. Ide o oblasti, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu života, od dostupnosti lekárskej pomoci až po spravodlivosť a efektívnosť úradov. Pre mnohých sa tieto faktory spájajú do celkového pocitu neistoty a frustrácie.
Iné priority mladých, iné starších
Výsledky prieskumu zároveň ukazujú, že dôvody na odchod sa líšia podľa veku. Pre mladých ľudí sú kľúčové najmä platové podmienky, pracovné príležitosti a možnosti ďalšieho vzdelávania. Vnímajú zahraničie ako priestor, kde môžu rýchlejšie profesijne rásť a lepšie zhodnotiť svoje schopnosti. Staršie generácie naopak častejšie poukazujú na systémové problémy, nedôveru v právny štát, slabú úroveň zdravotníctva či dlhodobú nespokojnosť s vývojom krajiny. Pre nich nejde len o osobnú kariéru, ale aj o otázku istoty a kvality života v širšom zmysle.
Kam by Slováci najradšej odišli
Pri výbere cieľovej destinácie sa objavuje jasný favorit. Najčastejšie spomínanou krajinou je Česká republika, ktorú uprednostňujú všetky vekové skupiny. Dôvodom je jazyková blízkosť, kultúrna príbuznosť aj jednoduchšia adaptácia na nové prostredie.
S výrazným odstupom nasledujú Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko. Tieto krajiny lákajú najmä vyššími platmi, stabilnejším sociálnym systémom a lepším pracovným uplatnením. Zaujímavé je, že takmer tretina respondentov nemá presne určenú cieľovú krajinu. Uvádzajú buď inú destináciu, alebo priznávajú, že zatiaľ nevedia, kam by odišli. Skôr než konkrétny štát ich motivuje samotná predstava života mimo Slovenska.
Zistenia prieskumu naznačujú, že Slovensko môže čeliť dlhodobému problému odlivu mladých a vzdelaných ľudí. Ak sa výrazná časť generácie Z rozhodne presadiť v zahraničí, môže to mať vážne dôsledky pre trh práce, dôchodkový systém aj budúci ekonomický rast.
Úvahy o odchode tak nie sú len individuálnym rozhodnutím, ale zároveň výstražným signálom pre politických lídrov a inštitúcie. Ukazujú, že časť obyvateľstva stráca dôveru v schopnosť štátu vytvárať stabilné a spravodlivé podmienky pre život.
Zber údajov prebiehal online prostredníctvom panelu National Sample. Do výskumu sa zapojilo 1 003 respondentov starších ako 18 rokov, pričom vzorka bola nastavená tak, aby zodpovedala štruktúre populácie Slovenskej republiky. Dáta sa zbierali v období od 8. do 11. januára 2026 a prieskum bol financovaný samotnou agentúrou.
