Marec 2026 sľubuje fascinujúce divadlo na nočnej oblohe. Vplyv vesmírnych javov a doznievajúcej slnečnej aktivity môže priniesť viditeľnú polárnu žiaru aj pre pozorovateľov mimo severných zemepisných šírok – stačí sledovať oblohu.
Kľúčovým momentom bude jarná rovnodennosť na severnej pologuli 20. marca, keď Slnko prechádza cez rovník a Zem je naklonená tak, že sa zvyšuje pravdepodobnosť intenzívnych geomagnetických javov, informuje portál imeteo.sk.
Jarná rovnodennosť otvorí „bránu“ energetickým časticiam
„Niekoľko týždňov pred a po rovnodennosti sa zvyšuje šanca, že nabité častice zo slnečného vetra preniknú do atmosféry a vytvoria polárnu žiaru,“ vysvetľujú odborníci.
Tento jav, známy ako „efekt rovnodennosti“, popísali výskumníci Christopher Russell a Robert McPherron v štúdii publikovanej v časopise Journal of Geophysical Research už v roku 1973. Južne orientované magnetické pole slnečného vetra sa môže efektívnejšie prepojiť so severne orientovaným magnetickým poľom Zeme.
„Akoby sa otvorila brána, ktorou častice ľahšie prenikajú do magnetosféry,“ dopĺňajú vedci.
Ako vznikajú farby na oblohe?
Keď energetické častice dorazia do horných vrstiev atmosféry, narážajú na atómy kyslíka a dusíka. Výsledkom sú známe farebné pásy polárnej žiary – zelené, ružové či fialové. „Stačí trochu šťastia a nočná obloha môže ponúknuť výnimočné divadlo,“ dodávajú astronómovia.
Tohtoročná rovnodennosť nastáva v špecifickej fáze 11-ročného slnečného cyklu. Slnko sa postupne vzďaľuje od maxima, počas ktorého je počet slnečných škvŕn a erupcií najvyšší.
Slnečná aktivita rozhoduje
„V posledných mesiacoch ich počet klesá, čo znamená menej silných výronov koronálnej hmoty a menej výrazných polárnych žiar,“ upozorňuje britský Met Office.
Podľa predpovedí NOAA sa ďalší slnečný cyklus začne až medzi rokmi 2029 a 2032, pričom intenzívnejšie polárne žiary budú pravdepodobne menej časté.
„Marec 2026 môže byť jednou z posledných výraznejších príležitostí na pozorovanie za takmer desaťročie,“ dodávajú odborníci.
Viditeľnosť žiary bude závisieť od aktuálnej slnečnej aktivity. Ak sa v týždňoch okolo rovnodennosti objavia nové veľké slnečné škvrny alebo erupcie, polárnu žiaru môžu vidieť aj pozorovatelia v strednej Európe.
Ak však aktivita nebude výrazná, záblesky svetla zostanú prevažne v severných regiónoch – Škandinávii, Islande či Kanade.
